úvod
Napriek skutočne dobrej znášanlivosti účinnej látky diclofenacsa môžu vyskytnúť niektoré vedľajšie účinky, najmä pri dlhodobom používaní. Svoju úlohu tu zohráva aj príjem vysokej dávky. Čím vyššia je dávka diclofenac a čím častejšie sa užíva, tým vyššie je riziko výskytu vedľajšieho účinku.
Účinky na gastrointestinálny trakt
Pravdepodobne najznámejší vedľajší účinok lieku diclofenac je nežiaduci účinok na gastrointestinálny trakt. Dôvodom je to, že farmakologická inhibícia enzýmu cyklooxygenázy znamená, že: žalúdokOchranná sliznica už nie je vybudovaná tak rýchlo, ako by mala. Kyselina žalúdočnása na druhej strane stále vyrába v obvyklom množstve a prichádza tak do priameho kontaktu so stále tenším riedidlom žalúdok sliznice.
Po dlhom užívaní diklofenaku sa môže stať, že časti žalúdok steny sú úplne nechránené a prichádzajú do priameho kontaktu s žieravou žalúdočnou kyselinou. To vedie k vred (žalúdočný vred), ktoré môžu byť sprevádzané ťažkými bolesť. Najobávanejším vedľajším účinkom užívania diklofenaku je krvácanie zo žalúdka, ktoré sa musí liečiť okamžite, niekedy intenzívnou starostlivosťou.
Pred každou liečbou diklofenakom by mal byť pacient vždy informovaný o tomto vedľajšom účinku a predovšetkým by sa ho malo opýtať, či už mal žalúdočný vred alebo ešte nejaký má. V takom prípade sa musí starostlivo zvážiť použitie diklofenaku alebo iných prípravkov, ktoré fungujú podobným mechanizmom, a v prípade potreby sa musia použiť alternatívne prípravky. Ak nie je známe, či má pacient a žalúdočný vred alebo nie, v prípade pochybností by sa malo zvážiť, či a gastroskopia pred užitím tuhých liekov s diklofenakom, aby sa vylúčili žalúdočné vredy alebo staršie krvácanie v oblasti žalúdka a dvanástnik.
Často nedochádza k krvácaniu do žalúdka, ale k jednoduchým žalúdočným ťažkostiam, ktoré sa označujú ako tlak žalúdka alebo bolesť žalúdka. Ak to pacient vyjadrí, možno zvážiť prerušenie liečby diklofenakom a jeho nahradenie alternatívnym prípravkom alebo pridanie ďalšej tablety na ochranu žalúdka k diklofenaku, ktorá by mala v tomto prípade inhibovať žalúdočnú kyselinu. Používajú sa tu takzvané inhibítory protónovej pumpy, ako je napríklad pantoprazol. Na začiatku je možné zvoliť dávku 20 mg a potom je zrejmé, či je táto dávka dostatočná alebo či sa má zvýšiť na 40 mg.
