Transplantácia orgánov

úvod

V orgáne transplantácia, chorý orgán pacienta je nahradený rovnakým orgánom od darcu. Tento darca orgánov je zvyčajne nedávno zosnulý a súhlasil s odobratím svojich orgánov, ak bude možné nepochybne preukázať jeho smrť. Za darcov možno považovať aj žijúcich ľudí, ak existuje osobitný vzťah, napríklad príbuzenstvo alebo partnerstvo.

Iba jeden orgán vo dvojici (napríklad a oblička) alebo jeden orgánový segment (napríklad kúsok pečeň) možno darovať. Pre darcu samozrejme existuje riziko. Organ transplantácia obvykle predchádza zdĺhavý proces.

Najprv je potrebné určiť, že pacient nemá šancu na úplné zotavenie a že orgán je nenávratne poškodený. Potom je pacient nasadený dlho transplantácia zoznam, v ktorom sú uvedení všetci budúci príjemcovia nového orgánu. Nie je nezvyčajné, že čakacia doba je príliš dlhá a pacient pred operáciou zomrie.

Ak dôjde k šťastnej situácii, že sa pre pacienta nájde vhodný orgán, musia sa rýchlo vykonať nasledujúce postupy. Orgán musí byť čo najskôr odstránený z darcu orgánu a prepravený k príjemcovi na chladnom mieste. Po príchode sa poškodený orgán odstráni a nový orgán sa zavedie rovnakým spôsobom. Všetci ľudia, ktorí sú ochotní byť po smrti darcami orgánov, by mali mať so sebou preukaz darcu orgánu, aby zabezpečili čo najrýchlejší priebeh všetkých procesov. Mnoho potenciálne záchranných orgánov nie je možné odstrániť z dôvodu právnej neistoty.

Riziká transplantácie orgánov

Riziká spojené s transplantáciou orgánov môžu byť rôzne a rôznorodé a zameriavajú sa hlavne na vykonanú operáciu. Výmena orgánu znamená, že veľký plavidlá musia byť prerušené. Ak tieto plavidlá sú poškodené, pacient môže stratiť veľké množstvo krv vo veľmi krátkom čase a môže zomrieť na stratu krvi.

V opačnom prípade platia všetky všeobecné riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť počas operácií, najmä pri operáciách väčšieho charakteru, napríklad komplikácie počas anestézie. Najmä pri transplantácii a srdce or pľúca, je ľudské telo namáhané spojením s a srdcovo-pľúcny prístroj. Transplantovaný orgán môže tiež spôsobiť ťažkosti.

Ak nie je transplantovaný dostatočne rýchlo alebo nie je pripojený k krv dostatočne efektívne zásobovanie, nemusí byť možné dosiahnuť úplnú funkciu. Môže to tiež viesť k obnoveniu zlyhania orgánu. Môže to byť spôsobené a odmietavá reakcia v ktorej imunitný systém príjemcu orgánu otočí proti cudziemu orgánu.

Aby sme to potlačili odmietavá reakcia, pacient je daný imunosupresívne lieky. Jedná sa o lieky, ktoré potláčajú imunitný systém, ale môže mať aj vedľajšie účinky ako napr nevoľnosť a zvracanie, mierna náchylnosť na infekcie alebo závraty. V prípade odmietnutia orgánu po transplantácii orgánu, príjemcu imunitný systém sa otočí proti transplantovanému orgánu.

Pri tom imunitné bunky rozpoznajú, že orgánom je cudzia bunka, ktorá je potom napadnutá. Mechanizmus je podobný ako pri infekcii baktérie or vírusy. Telo tvorí tzv protilátky, ktoré sú spolu so zápalovými bunkami namierené proti cudziemu tkanivu a snažia sa ho poškodiť a prípadne degradovať.

Odmietnutie môže mať rôznu intenzitu a priebeh, a preto boli definované rôzne formy reakcie. Hyperakútne odmietnutie je okamžitá reakcia. Zodpovedajúce protilátky sú už prítomné, napríklad v prípadoch krv skupinovej nekompatibility a s transplantátom okamžite reagovať.

Vyskytujú sa masy koagulačných reakcií, ktoré môžu byť život ohrozujúce a vyžadujú okamžité odstránenie darcovského orgánu. Aj keď akútne odmietnutie sprostredkuje aj imunitný systém, vyskytuje sa iba v priebehu choroby. Podľa odborníkov sú po niekoľkých dňoch, ale aj po mesiacoch alebo rokoch, niektoré obranné bunky (T-lymfocyty) namierené proti proteínovým štruktúram v cudzom tkanive.

Tejto reakcii sa dá zabrániť podaním liekov, ktoré potláčajú imunitný systém - imunosupresívne lieky. Akútne odmietnutie preto nemusí nevyhnutne súvisieť s odstránením darcovského orgánu, ale ak sa vyskytne niekoľkokrát, vedie k poškodeniu buniek a nakoniec k zlyhaniu orgánu. Na rozdiel od akútnych a rýchlych reakcií sa u niektorých pacientov vyskytuje aj chronické odmietnutie. Stáva sa to rokmi a je to spôsobené poškodením krvi plavidlá zásobovanie darcovského orgánu. Zápal s následným zjazvením spôsobuje zúženie cievneho systému, čo vedie k nedostatočnému prívodu krvi do tkaniva. Orgán postupne stráca svoju funkciu až do úplného zlyhania a musí sa vymeniť.