Terapia | Strata sluchu

Terapia

50% náhlej hluchoty ustúpi počas prvých dní. Ak je závažnosť symptomatickej náhlej hluchoty nízka a dá sa z nej vylúčiť, je často vhodné zostať v posteli a čakať. Medzi ďalšie opatrenia patrí vysoko koncentrované systémové alebo intratympanálne podanie glukokortikoidy v priebehu niekoľkých dní.

Pri intratympanálnom podaní sa glukokortikoid aplikuje priamo do stredné ucho cez ušný bubienok. Ako doplnok sa často používa reologická terapia pentofixylínom. To podporuje prietok krv.

Hyperbarická kyslíková terapia sa tiež používa na posilnenie imunitný systém a tým zvýšiť pravdepodobnosť spontánnej remisie. Na záver je potrebné prediskutovať ďalšie podávanie antivírusových liekov. Súčasné pokyny pre akútna strata sluchu terapia s glukokortikoidy odporučiť podanie vysokých dávok prednizolón (250 mg) alebo iný syntetický glukokortikoid v priebehu 3 dní.

V prípade potreby je možné v tejto terapii pokračovať. Či je podávanie systémové alebo intratympanálne, necháva na ošetrujúceho lekára po konzultácii s pacientom. Systémové podávanie vysokých dávok glukokortikoidy z endokrinologického hľadiska nemusí byť prerušená po troch dňoch liečby.

Rovnako sú podľa súčasných štúdií vedľajšie účinky systémovej liečby vysokými dávkami glukokortikoidov počas krátkeho časového obdobia zanedbateľné. Naproti tomu intratympanálna aplikácia často spôsobuje bolesť, mierne závraty, niekedy dokonca perforácia ušný bubienok a zápal stredné ucho. V prípade dlhodobej liečby však intratympanická terapia ukazuje priebeh bez komplikácií.

Trvanie

Trvanie náhleho strata sluchu je veľmi variabilný a závisí od závažnosti straty sluchu. Začiatok liečby má tiež vplyv na trvanie strata sluchu: čím dlhšie čakáte medzi prvými príznakmi a začiatkom liečby, tým horšia je prognóza. Asi u polovice pacientov sa príznaky spontánne zlepšia a strata sluchu lieči bez liečby (spontánna remisia).

Spontánna remisia je najpravdepodobnejšia, ak bola strata sluchu iba malá. Aby sa zabránilo neskorému poškodeniu, je potrebné s lekárom naplánovať ďalšiu terapiu vždy pohotovo. Ak lekár zistí iba miernu stratu sluchu (iba s malou stratou sluchu), so súhlasom pacienta možno na niekoľko dní počkať na spontánnu remisiu.

Toto sa neodporúča, ak má pacient ťažkú ​​stratu sluchu, hučanie v ušiach a tiež vyvážiť problémy, ako aj už vopred poškodené uši. V týchto prípadoch je prognóza horšia a je nevyhnutná terapia. Dve tretiny pacientov neutrpia po vyliečení straty sluchu ďalšie škody.

Zriedka pretrvávajú trvalé príznaky rôznej závažnosti, ako je pretrvávajúce zvonenie v ušiach alebo strata sluchu. Diagnózu náhlej hluchoty by mal stanoviť špecialista na ucho, nos a liek na hrdlo. Najskôr by mal začať s podrobným vyšetrením pacienta história medicíny, v ktorých by sa mala určiť povaha symptómov, čas výskytu a známe predchádzajúce choroby, ako sú kardiovaskulárne choroby a neurologické poruchy.

Potom lekár začne kontrolu ucha, najskôr zvonka, potom zvnútra pomocou takzvanej otoskopie. Tu vidí priechod ucha a ušný bubienok, môže vylúčiť napr. vyššie uvedenú kontamináciu bravčovou zátkou alebo zápal ušného bubienka. Ak je táto oblasť nenápadná, vykoná ORL špecialista a vyšetrenie sluchu.

Dva testy sú veľmi vhodné na rozlíšenie medzi poruchami vodivosti zvuku (z nejakého dôvodu nemožno zvuk prenášať ďalej vonkajšie ucho na vnútorné ucho) a porucha vnímania zvuku (zvuk sa dostáva do vnútorného ucha, ale nie je neurologicky transformovaný a neprenáša sa na mozog). Pri takzvanom Weberovom teste sa udrie ladiaca vidlica, ktorá sa nechá vibrovať a potom sa umiestni na korunu pacienta. Ak počuje rovnaký zvuk v oboch ušiach, nejde o poruchu vodivosti ani poruchu zvukového vnemu. Ak ide o poruchu vedenia zvuku, počuje zvuk hlasnejšie v chorom uchu.

Ak ide o poruchu zvukového vnemu v zdravom uchu. Odkvapový test možno použiť aj na diagnostiku oboch porúch. Aj tu je ladička vyrobená tak, aby vibrovala a umiestnená na kosti za sebou ušnica (mastoid).

Pacient musí dať signál, len čo už nepočuje zvuk. Potom lekár drží ladičku pred pacientovým uchom. Ak nepočuje zvuk, jedná sa o poruchu vodivosti zvuku.

V súčasnosti má však lekár ORL k dispozícii širokú škálu diagnostických elektronických nástrojov na testovanie sluchu. V takzvanom Gellèovom teste možno skúmať pohyblivosť ossicles. Na vonkajšej strane je vzduchotesne umiestnený balón zvukový kanál a ladička na lebka kosť pacienta.

Stlačením balónika sa sluchové ošikuly buď dostanú do vibrácií, alebo spomalia. Ak pacient neustále počuje zvuky vydávané ladičkou, aj keď je balón v činnosti, jedná sa o patologický ustálený reťazec ossicles. Pri rôznych objemoch nie je prítomná žiadna choroba.

Pre každého pacienta, u ktorého je podozrenie na náhlu stratu sluchu, sa vytvorí audiometria s čistým tónom a zvukový audiogram. Pomocou slúchadiel sa do každého ucha privádzajú čisté tóny rôznych výšok generované generátorom. Tieto tóny sa pacientovi najskôr ponúknu potichu, potom hlasnejšie a hlasnejšie.

Pacient stlačí tlačidlo, akonáhle začuje prvý tón. Tento limit sa nazýva aj prahová hodnota sluchu. Táto hodnota sa zadá do krivky a na konci sa body spoja (krivka prahu sluchu).

V prípade poškodenia vnútorné ucho, by krivka odpadávala s vyššou frekvenciou. U zdravého ucha by bola krivka približne rovná. Ak je strata sluchu v jednom uchu zistiteľná a je najmenej 30 dB počas troch po sebe nasledujúcich oktáv a bola vyvinutá do 24 hodín, nie je možné zistiť žiadne závraty ani iné možné príčiny straty sluchu, je potrebné stanoviť diagnózu náhlej hluchoty.

Aby sa vylúčilo množstvo ďalších možných príčin náhlej hluchoty, a krv test s koagulačnými parametrami, cholesterolu by sa mali vykonať hodnoty zápalu. Vyšetrenie na autoimunitné ochorenie, ako aj rádiologické vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie (MRI hlava) by sa malo vykonať až v ďalšom priebehu diagnostického reťazca. EKG alebo ultrazvuk preskúmanie srdce možno vykonať na internom oddelení, aby sa vylúčili kardiovaskulárne choroby ako príčina porúch sluchu.