Pásky | Cvičenie na existujúci zápal peroneálnej šľachy

Pásky

Keď terapeuti alebo lekári hovoria o „tejpovaní“, majú to na mysli aplikáciu samolepiacich, elastických lepiacich pásikov (tzv. Kineziopásky) na pokožku. Ich spôsob pôsobenia ešte nebol vedecky objasnený, existuje však množstvo pozitívnych správ o skúsenostiach. V prípade zápal peroneálnej šľachy, lepenie môže pomôcť dať členok kĺb viac stability, uľaviť bolesť a zmierniť možný opuch.

Na aplikáciu pások existujú rôzne aplikačné techniky. Preto je nižšie popísaná iba jedna možnosť. Postihnutý sedí na ošetrovacej lavici tak, aby mohol úplne roztiahnuť nohy a chodidlo postihnutej strany vyčnieva za koniec lavice.

Teraz postihnutá osoba priťahuje prsty smerom k sebe tak, aby bola vonkajšia členok je v pravom uhle, neutrálna poloha (90 °). Prvá páska je pripevnená jedným koncom k vnútornej strane pásky pupková kosť. Odtiaľ sa páska vytiahne cez chodidlo chodidla smerom von členok a nad najbolestivejším bodom (zvyčajne nad vonkajším členkom) priamo hore pozdĺž vonkajšej strany lýtka. Bez ťahania je páska tam vyhladená. Druhá páska sa nanesie krížom na vnútornú stranu chodidla a odtiaľ sa zalepí okolo pätnej a členkovej kosti ťahom dozadu.

Roztrhnutá peroneálna šľacha

Peroneálna šľacha sa trhá iba v ojedinelých prípadoch. Ak sa tak stane, býva to dôsledok akútnej traumy. Často postihuje bežcov alebo futbalistov.

Peroneálna šľacha sa však môže tiež roztrhnúť, ak bola roky preťažená a predtým bola poškodená. Vyskytujú sa silné bolesti, takže postihnuté osoby zvyčajne už nemôžu nastať. Ak sa peroneálna šľacha natrhne, lekári rozlišujú, či ide buď o pozdĺžnu trhlinu v šľache, takzvaný „syndróm rozdelenia peroneálnej šľachy“, alebo či šľacha vykĺzla z klzného ložiska.

Toto rozlíšenie je pre liečbu kľúčové, takže prvým krokom je vykonanie magnetickej rezonančnej tomografie (MRI). Pomocou tohto diagnostického postupu je možné poranenie dobre vizualizovať a posúdiť miesto roztrhnutia. Napríklad syndróm rozdelenia šľachy v peroneu sa najčastejšie vyskytuje na úrovni vonkajšieho členka a zvyčajne postihuje šľachu krátkeho lýtkového svalu.

Ak je poranenie čerstvé, je možné začať s konzervatívnou terapiou. Spočíva to hlavne v znehybnení členkový kĺb v dolnej noha- ortézu chodidla (Walker) najmenej 6 týždňov. Vo väčšine prípadov sa však diagnostika oneskorí, takže je nevyhnutný chirurgický zákrok.