Správa stresu

Termín stres odkazuje na jednej strane na psychické a fyzické (somatické; telesné) reakcie vyvolané stresormi (špecifické vonkajšie podnety; kmene), ktoré umožňujú telu zvládnuť konkrétne požiadavky, a na druhej strane k fyzickej a psychickej záťaži že výsledky. Stres možno preto označiť ako každú rozumnú reakciu tela na možné nebezpečenstvo. Toto sú „reakcie na útek z letu“. Reakcia, ktorá bola nevyhnutná pre prežitie počas evolúcie - najmä počas obdobia lovcov a zberačov. Všetky stres reakcie tela sa dajú ľahko vysvetliť takouto reakciou letu-boja. Ak hrozí nebezpečenstvo, organizmus sa musí pripraviť na fyzickú aktivitu. Na tento účel srdce zvýšenie sadzieb, krv sa posúva z brušných orgánov (brušných orgánov) do svalov a súčasne sa redukuje vnímanie na minimum. Bolesť pocity sú škrtené, kognitívne schopnosti sú výrazne znížené, imunitný systém pripravuje sa na možné zranenia a tým je organizmus pripravený na let alebo boj. Ak sa energie sprístupnené týmto spôsobom nerozptýlia, vzniknú príznaky permanentného stresu (pozri nižšie). Tento mechanizmus sa vzťahuje tak na takzvané eustresy, tj na stres, ktorý je vnímaný ako príjemný, aj na stres, tj na stres, ktorý je vnímaný ako nepríjemný. Čím vyššia je choroba, tým viac je potlačený výskyt eustresu, pretože táto choroba znižuje serotonergnú neurotransmisiu. Sérotonínergický neurotransmisia je uvoľňovanie neurotransmiter (Messenger) serotonínu a ich väzba na receptor. Pojem stres je často zneužívaný a nepochopený. „Stres“ sa v prvom rade chápe ako normálna a predovšetkým nevyhnutná reakcia nášho tela na požiadavky, ktoré sú na nás kladené. „Stres“ je teda fyzický a duševný stav aktivácie a vzrušenia. Iba my sami rozhodujeme, či nás stres „inšpiruje“, alebo či z nás robí zle. Keby organizmus nebol citlivý na stres, nereagoval by na vonkajšie faktory, a preto by sa nedokázal adaptovať a nebol by životaschopný. Z toho vyplýva, že existuje a vyvážiť medzi vnímanými požiadavkami a dostupnými stratégiami zvládania. Ústredným faktorom prevencie permanentného stresu je psychické uzavretie so stresujúcou okolnosťou, tj prerušenie patologického premýšľania. Je žiaduce premýšľať o stresových problémoch čo najmenej, ak sú vnímané ako subjektívne stresujúce. Ak je to vnímané ako subjektívne zaťažujúce, znamená to, že telo dosiahlo hranicu svojej „energetickej rezervnej kapacity“. V dôsledku toho dochádza k zvýšenému oxidačnému stresu. Negatívne, tj rušivé myšlienky, je možné kompenzovať iba povzbudivými myšlienkami, ktoré sú vnímané ako príjemné. Cieľovo zamerané opatrenie je toto psychoterapie, s cieľom rozvíjať pozitívne, optimistické myšlienkové štruktúry. Môže to byť dosť zdĺhavý proces v prípade zážitkov, ako je trauma (napr. Psychické zranenie).

Príznaky alebo sťažnosti na stres:

Psychovegetatívne poruchy

  • Rýchlejšia pulzová frekvencia, zvýšená krv Tlak.
  • Zmeny v dýchacom vzore: dych sa zrýchľuje a tiež sa skracuje trvanie - to môže viesť k „hyperventilácii“
  • Sucho v ústach, sucho v krku
  • Mokré ruky a nohy
  • Pocit tepla
  • Nepokoj, zášklby

Organické poruchy (spravidla ide už o sekundárne ochorenia z permanentného stresu).

Stres vedie okrem iného k Kortizol a uvoľňovanie katecholamínov (biogénne amíny noradrenalín, dopamín a adrenalín), to môže byť zase príčinou mnohých sekundárnych chorôb.

Následné choroby zo stresu

Nasledujúce sú najdôležitejšie choroby, ktoré môžu byť spôsobované stresom:

Zvládanie stresu alebo zvládanie stresu

Ľudia majú rôzne nárazníkové zóny, ktoré sa nazývajú individuálne zdroje a ktorými čelia každodennému stresu. Týmito zdrojmi môžu byť vysoká sebaúcta, dary medziľudskej empatie alebo dobré školenie stav.Mentálne, medziľudské a fyzické aspekty spolu súvisia. Napríklad veľký stres v pracovnom živote môže zostať bez negatívnych účinkov, ak existuje silné rodinné prostredie. Stabilné rodinné prostredie alebo okruh priateľov, z ktorých rastie pocit pohody, je významným preventívnym faktorom pre chronický stres. Na stres vplývajú aj jednotlivé povahové vlastnosti: jedna osoba sa snaží o všetko srdce a druhý zo všetkého robí to najlepšie. Termín odolnosť sa používa na označenie schopnosti ľudí samostatne sa obnovovať po hlbokých krízach v zmysle samoregulácie. Čím vyššia je odolnosť, tým silnejšia je schopnosť vyrovnať sa s psychickým stresom a vyššia je pravdepodobnosť, že sa budete tešiť a nachádzať. riešenie. Schopnosť odolnosti je individuálnou charakteristikou. Podlieha genetickým aj epigenetickým faktorom, z ktorých väčšina pochádza skoro detstva. Zameranie sa na zvládanie stresu alebo zvládanie stresu je:

  • Emocionálna inteligencia Emocionálna inteligencia určuje, ako sa stres cíti alebo ako sa s ním zaobchádza. Opisuje spôsob, akým sa človek intuitívne správa k iným ľuďom a kritickým situáciám. Spôsob, akým sa jedná s ľuďmi, sa líši v závislosti od charakteristík pologúľ mozog. Tým prevláda ľavica mozog je (= analytické myslenie), čím vecnejšie a dominantnejšie je pravý mozog (= sieťové myslenie a emócie), tým je emotívnejšie.
  • Sociálna podporaBez ľudí hovoriť bez podpory partnerov, rodiny alebo priateľov chýba dôležitá pomoc pri zvládaní stresu a stresových životných situácií. Dávajú pevnosť. Mnoho kritických udalostí a stresov stráca svoju hrôzu, pokiaľ máte ľudí, ktorým na vás záleží a s ktorými môžete hovoriť a ktorí ponúkajú pomoc. Poznámka: Pokiaľ ste v dobrej psychickej kondícii, zdravý pozitívny dialóg môže byť vhodným doplnkom sociálneho prostredia pri zvládaní stresu.
  • Pozitívna stratégia zvládania alebo zvládanie Stratégia zvládania alebo zvládanie (anglicky: to cope with, „cope, prekonať“) označuje spôsob riešenia životnej udalosti (tu: stres) alebo životnej fázy, ktorá je vnímaná ako významná a ťažká. [tu: Schopnosť konštruktívne čeliť kritickým situáciám alebo stresom = znižovanie chorôb]. Na rozdiel od emočnej inteligencie je možné sa naučiť konštruktívne stratégie zvládania.

Rozlišuje sa medzi:

  • Pozitívne stratégie zvládania - schopnosť konštruktívne zvládať kritické situácie alebo stresy = znižovanie počtu chorôb.
  • Negatívne stratégie zvládania - postoje posilňujúce stres, ako je sebaobviňovanie, izolácia od ostatných ľudí = podpora chorôb.

Riadenie stresu

Početnými spôsobmi viesť na zvládanie stresu. Týka sa to všetkých činností, ktoré udržujú mentálne zdravie ako je stretnutie s priateľmi, cvičenie, smiech, štúdium a vyrovnanosť. Nasledujúce sú podporné piliere zvládania stresu:

  • Time management
  • Zdravá diéta
  • Šport a pohyb
  • Duševná hygiena
  • Sociálne kontakty
  • Pravidelný odpočinok a spánok - rozjímanie Ak je to nevyhnutné.
  • Štúdium nová oblasť vedomostí (napr. jazyk), ak je spojená s radosťou a motiváciou.