Srdcová resynchronizácia

Srdcová resynchronizácia (srdcová resynchronizácia) terapie, CRT) je nový kardiostimulátor postup resynchronizácie srdcových kontrakcií u pacientov s srdce zlyhanie (zlyhanie srdca; NYHA štádiá III a IV), keď bola lieková terapia vyčerpaná. Srdcovú resynchronizáciu je možné použiť na zvýšenie efektívnosti srdce. Ďalej je možné srdcovú resynchronizáciu kombinovať s implantabilný defibrilátor kardiovertora ICD (elektrický šok zariadenie na okamžité terapie nebezpečných srdcové arytmie). Účinnosť klasickej resynchronizácie srdca, ako aj kombinovaného postupu s ICD sa preukázala okrem iného v dvoch veľkých štúdiách publikovaných v rokoch 2004 a 2005: štúdia COMPANION („Porovnanie lekárskych TerapiaStimulácia a defibrilácia v systéme Windows Srdce Failure “) a štúdia CARE-HF („ Cardyn Resynchronization in Zástava srdca“). Súčasné pokyny pre liečbu zlyhanie srdca zoznam postupov. U pacientov so symptomatickým miernym srdcovým zlyhaním (srdcové zlyhanie; NYHA štádium II) a širokým QRS komplexom (ventrikulárny komplex; široký QRS komplex ≥ 120 ms) na EKG dosiahla srdcová resynchronizačná terapia (CRT) významný dlhodobý prínos prežitia. Pacienti so srdcovým zlyhaním a úzkym komplexom QRS nemali prospech zo srdcovej resynchronizačnej liečby (CRT). Srdcová resynchronizačná terapia (CRT) znižuje úmrtnosť (úmrtnosť) na progresívne srdcové zlyhanie u pacientov s alebo bez cukrovka mellitus. Úmrtnosť je však vyššia u pacientov s cukrovka.

Indikácie (oblasti použitia)

  • Mierne srdcové zlyhanie (srdcové zlyhanie; NYHA štádium II) - Použitie resynchronizácie aj pri miernom srdcovom zlyhaní má za cieľ spomaliť alebo zastaviť štrukturálne zmeny (procesy remodelácie). Na preukázanie účinnosti postupu pri miernom srdcovom zlyhaní sa uskutočnili tri štúdie. Stručne povedané, funkčné aj štrukturálne vylepšenia ľavá komora boli pozorované už po jednom roku liečby. Významné zníženie end-diastolických a end-systolických objemov komôr (plnenie komôr v rôznych časoch) a zvýšenie LVEF (ľavá komora) krv ejekčná frakcia). Nie všetci pacienti však majú z postupu rovnaký úžitok. V prítomnosti bloku vetvy ľavého zväzku (narušenie vedenia v ľavej časti srdca) je najúčinnejšia kardiostimulačná resynchronizačná stimulácia, zatiaľ čo pacienti s blokádou pravého zväzku nemajú z CRT významný úžitok.
  • Závažné srdcové zlyhanie (NYHA štádiá III a IV) - Dokonca aj pri optimálnej liečebnej liečbe zostávajú niektorí pacienti so srdcovým zlyhaním (závažne) symptomatickí. Ak títo pacienti splnia kritériá na resynchronizáciu srdca, mala by sa vykonať bez možných kontraindikácií (kontraindikácií). Kritériá zahŕňajú:
    • Znížená ejekčná frakcia / percento krv objem ejekovaný z komory počas srdcovej činnosti (frakcia erekcie ľavej komory (LVEF) ≤ 35%).
    • Asynchrónna ventrikulárna kontrakcia (kontrakcia komory) v dôsledku úplného bloku vetvy ľavého zväzku (komplex QRS ≥ 130 ms)
    • End-diastolická dilatácia ľavej komory („dilatácia“)> 55 mm.
    • Stimulačná frakcia> 40% s kardiostimulátor napájanie.

    V pokynoch pre zlyhanie srdca už neplatí striktné obmedzenie na pacientov so sínusovým rytmom (pravidelné srdcové vzrušenie).

  • Symptomatickí pacienti, ktorí spĺňajú nasledujúce požiadavky:
    • Znížená ejekčná frakcia ≤ 35% napriek optimálnej liekovej terapii.
    • Sinusový rytmus
    • QRS komplex ≥ 150 ms
    • Neľavý vetvový blok zväzku
  • Fibrilácia predsiení - Vo výnimočných prípadoch je možné u pacientov s fibriláciou predsiení uvažovať o resynchronizácii srdca, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
    • LVEF ≤ 35 %
    • NYHA triedy III-IV napriek optimálnej liekovej terapii.
    • QRS komplex ≥ 130 ms
    • Takmer úplná biventrikulárna stimulácia.

Pokyny odporúčajú srdcovú resynchronizačnú liečbu, najmä u pacientov s nasledujúcimi konšteláciami:

  • Blok ľavého ramena s šírkou QRS> 120 ms, sínusovým rytmom, LVEF ≤ 35% a NYHA II-IV napriek optimálnej liekovej terapii.
  • s kardiostimulátor už zavedené, fáza NYHA III-IV, LVEF <35% a ventrikulárna fibrilácia napriek optimálnej liekovej terapii.

Indikácie pre srdcovú resynchronizačnú liečbu u pacientov so sínusovým rytmom a LVEF ≤ 35%.

QRS (ms) Blok vetvy ľavého zväzku Neľavý vetvový blok zväzku
<130 ↓↓ ↓↓
130-149 ↑↑ ↔
≥ 150 ↑↑ ↑

Srdcovú resynchronizáciu je potrebné odporučiť symptomatickým pacientom, ktorí spĺňajú nasledujúce požiadavky:

  • Znížená ejekčná frakcia ≤ 35% napriek optimálnej liekovej terapii.
  • Sinusový rytmus
  • QRS komplex ≥ 130 ms

Kontraindikácie

  • Trvanie QRS <130 ms

Reverzibilné príčiny spojené s ventrikulárnymi tachyarytmiami sú kontraindikáciou:

  • Digitálna intoxikácia
  • Zmeny elektrolytov
  • sepsa

Pred terapiou

Pred implantáciou kardiostimulátora CRT je potrebné overiť, do akej miery by konkrétny pacient mal prospech zo srdcovej resynchronizácie a či je vhodný na liečbu. Ďalej je potrebné zabezpečiť, aby boli všetky neinvazívne metódy (adekvátna lieková terapia atď.) Úplne vyčerpané. Pri stanovovaní indikácie CRT sa v usmerneniach uvádza, že: údaj pre kardiostimulátor malo by sa tiež zvážiť. Pacienti, u ktorých CRT, ale nie implantácia kardioverteruDefibrilátor je indikované, malo by sa liečiť kombinovaným zariadením s stimuláciou (CRT-P).

postup

Srdcová resynchronizácia je založená na eliminácia z stav nazývaná dyssynchrónia (nekoordinovaná srdcová činnosť). S progresiou systolického srdcového zlyhania je možné pozorovať zvýšenú dilatáciu (rozšírenie) ľavej alebo oboch komôr (srdcové komory). Tieto štrukturálne zmeny tiež viesť k molekulárnym zmenám, ako choroba postupuje, ako gen môže byť ovplyvnená expresia a funkcia iónového kanálu. Dôsledkom týchto viacerých zmien sú oneskorenia v šírení elektrického excitácie (blok vetvy ľavého zväzku) a vyššie uvedená dyssynchrónia vzoru kontrakcie komôr. Okrem elektrickej dyssynchrónie, ktorá sa prejavuje okrem iného oneskorením ventrikulárnej excitácie, teda existuje aj mechanická dyssynchrónia, ktorá je rozpoznateľná ako oneskorenie kontrakcie. Zvyšujúce sa oneskorenie ventrikulárnej excitácie (komorová excitácia) je spojené so zvýšením dysfunkcie srdcovej pumpy a súčasným zhoršením prognózy. Rovnako ako konvenčný kardiostimulátor (HSM; kardiostimulátor), aj CRT kardiostimulátor sa implantuje pod koža mierne pod ľavou alebo pravou klavikulou. Prístroj je pripojený k srdcu pomocou troch elektród (sondy; káble). Pri bežných kardiostimulátoroch sa používajú iba maximálne dve elektródy. Tretia elektróda sa zavádza do ľavej strany srdca cez koronárne žily. CRT kardiostimulátor tak môže dodávať slabé elektrické impulzy do oboch komôr (= biventrikulárna stimulácia; biventrikulárny kardiostimulátor). Výsledkom je, že obe komory môžu znova biť súčasne, čím sa zvýši čerpacia sila srdca a zlepší sa predtým znížená ejekčná frakcia (percento krv objem vyhodený komorou počas srdcovej činnosti). Teraz existujú aj kardiostimulátory CRT so štyrmi elektródami. Umožňujú lepšie vyrovnanie kontrakcie ľavej a pravej komory (svalová kontrakcia srdcovej komory). Platí to najmä pre pacientov so zjazvením myokardu (srdcový sval). Kvadripolárna elektróda je určená na produkciu väčšej vlny depolarizácie pozdĺž cieľa žila. V prítomnosti spánku dýchanie poruchy je u niektorých implantovateľných terapeutických systémov možná kombinácia so snímačom dychovej frekvencie. Senzor sa používa na meranie dýchacích pohybov tak, aby sa nočné pauzy zastavili dýchanie počas spánku možno zistiť.

Po terapii

Po implantácii je potrebné skontrolovať funkciu. U približne 5% všetkých implantácií nie je možné sondu umiestniť správne.

Možné komplikácie

Pretože resynchronizačná terapia srdca je invazívny zákrok, sú okrem iného pri implantácii možné aj komplikácie:

  • Problémy s implantáciou a ťažkosti s umiestnením sondy.
  • Technické komplikácie kardiostimulátorov
  • Dislokácie sond (s možným nepríjemným membrána stimulácia).
  • Poranenia koronárnych dutín s rizikom perikardiálnej tamponády (cievne poranenie s rizikom krvácania do perikardu a upchatie srdcového rytmu)
  • Hematóm (modrina)
  • Infekcia