Socializácia: funkcia, úlohy, rola a choroby

Socializácia je neustále prispôsobovanie sa vzorcom cítenia a myslenia v sociálnych komunitách. Podľa teórie socializácie sú ľudia životaschopní iba prostredníctvom socializácie. Problémy so socializáciou môžu preto spôsobiť duševné a psychosomatické choroby, ale môžu byť aj ich príznakom.

Čo je socializácia?

Socializácia je neustále prispôsobovanie sa vzorcom cítenia a myslenia v sociálnych komunitách. Každý človek je ovplyvnený emóciami a myšlienkami na svoje okolie. Prispôsobenie ľudských vzorcov cítenia a myslenia vzorom životného prostredia nastáva prostredníctvom internalizácie sociálnych noriem. Tento proces sa nazýva socializácia. Socializácia je teda na jednej strane sociálne puto s prostredím a na druhej strane rozvoj osobnosti v interakcii s prostredím. Jednotlivec sa učí, svoj spôsob myslenia a konania zo svojho prostredia. Neexistuje pre neho iná možnosť, pretože je vždy v prostredí. Týmto sa s ním aj koordinuje. Jednotlivci preto sledujú tendenciu správať sa podľa noriem a hodnôt, ktoré sú v danom čase platné. Ak je socializácia úspešná, jednotlivec internalizuje normy, hodnoty, zastúpenie a sociálne roly prostredia. Úspešná socializácia zodpovedá symetrii subjektívnej a objektívnej reality. The dizajn reality a vlastnej identity je tak v neposlednom rade sociálne formovaný. V 1970. rokoch sa vyvinula interdisciplinárna teória socializácie. Mnoho zdrojov rozlišuje primárnu od sekundárnej a terciárnej socializácie v závislosti od životnej etapy.

Funkcia a úloha

Socializácia je celok sociálne sprostredkovaného štúdium procesy a umožňuje jednotlivcovi podieľať sa na spoločenskom živote a podieľať sa na jeho rozvoji. Tento proces treba chápať ako celoživotný proces. Socializácia teda vyplýva z ľudského spolužitia a prejavuje sa v utváraní sociálnych vzťahov jednotlivca. Pre socializáciu musí byť osobná individualizácia uvedená do súladu so sociálnou integráciou. Ego identita sa nedá zabezpečiť nijako inak. Sociálne prostredie a príslušné vrodené individuálne faktory interagujú v socializácii. Len v priebehu socializácie sa z človeka vyvinie spoločensky schopný jedinec, ktorý sa celý život ďalej vyvíja vyrovnaním sa so svojím vlastným životom. Jednotlivec sa predovšetkým zaoberá svojimi fyzickými a psychickými dispozíciami počas celého života. Snaží sa zosúladiť túto vnútornú realitu so sociálnym a fyzickým prostredím a teda s vonkajšou realitou. Primárna socializácia sa uskutočňuje u novorodenca a označuje základy pre zapadnutie do sveta. S touto prvou socializáciou sa sprostredkuje základné vybavenie so znalosťami života a sveta. Iba prostredníctvom tohto základného vybavenia sa môže ľudská bytosť uchytiť vo svete. Internalizácia spôsobov nazerania na veci v sociálnom prostredí spočiatku vyplýva predovšetkým zo základnej dôvery v rodičov alebo opatrovateľov, ktorí sa starajú o výchovu. Pri sekundárnej socializácii stojí jednotlivec pred úlohou niečo zo svojho života urobiť. Začína sa kontakt so svetom mimo primárneho socializačného prostredia. Od tohto okamihu sa svet člení na množstvo podsvetí a formuje sa pomocou vedomostí a zručností. Sekundárna socializácia sa začína niečím ako materská škola alebo škola. Od tejto chvíle musí jednotlivec získať zručnosti špecifické pre jednotlivé role, aby sa mohol orientovať v podsvetiach. Terciárna socializácia sa vyskytuje v dospelosti a zodpovedá neustálemu prispôsobovaniu sa sociálnemu prostrediu a teda osvojovaniu si nového správania a myšlienkových vzorcov. Takto získané vedomosti a zručnosti slúžia na prežitie v spoločnosti.

Choroby a poruchy

S problémami so socializáciou môžu byť spojené takmer všetky vážne fyzické a duševné choroby. V dôsledku choroby je osoba odhodená z koľají a môže byť pre ňu ťažké zapadnúť do spoločenských kontextov. Príkladom choroby so socializačnými problémami je ADHD. Toto je porucha, ktorá postihuje asi desať percent všetkých detí a dospievajúcich. Porucha má niekedy vážne následky na správanie a výkon. Obrázok charakterizujú ťažkosti so zadržaním pozornosti, nepokojom, nestabilitou a impulzívnym správaním. Mnoho postihnutých detí a dospievajúcich trpí štúdium ťažkosti a sociálne problémy, ako sú problémy so sekundárnou socializáciou. Problémy so socializáciou však nie sú len príznakom mnohých chorôb, ale môžu mať aj pôvodnú súvislosť, najmä s duševnými chorobami. Obzvlášť ťažkosti v primárnej socializácii môžu viesť na početné choroby psychiky. Napríklad narušená alebo sklamaná prvotná dôvera je často základom pre duševné poruchy. Kvôli sklamanej základnej dôvere je pre jednotlivcov ťažké nájsť si miesto vo svojej vlastnej rodine. O to ťažšie im je nájsť si miesto vo svete v rámci sekundárnej socializácie. Výsledkom môžu byť závislosti alebo psychózy. V ideálnom prípade sú ľudia šťastní v rodine a nájdu v nej priestor pre sebarozvoj a uspokojenie emocionálnych potrieb. Teda, keď deti rast s vážnymi rodinnými problémami, často trpia osobnými a medziľudskými ťažkosťami v dôsledku nefunkčných rodinných štruktúr.