Identita v zmysle sociálnej identity vyplýva z procesov sociálnej kategorizácie. Ľudia sa považujú za ľudské bytosti, za súčasť určitých skupín a za jednotlivcov. Ľudia si spájajú členstvo v skupine s určitými hodnotami, ktoré prispievajú k ich vlastnej hodnote.
Čo je identita?
Identita v zmysle sociálnej identity vyplýva z procesov sociálnej kategorizácie. Ľudia sa považujú za ľudské bytosti, za súčasť určitých skupín a za jednotlivcov. Keď hovoríme o identite z hľadiska psycho-fyzických procesov, hovoríme o ľudskej sociálnej identite. V kognitívnej sociálnej psychológii je teória sociálnej identity najvýznamnejšou teóriou týkajúcou sa medziskupinových vzťahov. Podnety z vonkajšieho prostredia organizuje človek mozog do logického celku a potom zaradené do kategórií. Medicína vie o klasifikácii stimulov už od 1960. rokov. Prvé práce z tejto doby slúžili ako východiskový bod pre teóriu sociálnej identity. Koncept identity existuje v zmysle sociálnej identity od polovice 1970. rokov. Štyri vzájomne ovplyvňujúce psychologické procesy prispievajú k sociálnej identite človeka (iné modely identity popisujú viac, menej alebo odlišné procesy. Totožnosť je stále obsadená mnohými nejasnosťami). Okrem kategorizácie sa identita utvára zo sociálnych porovnaní a vlastnej sociálnej odlišnosti. Identita človeka je definovaná členstvom v konkrétnej skupine a zodpovedá časti osobne vyvinutého sebapoňatia.
Funkcia a úloha
Procesy kategorizácie sa stali relevantnými pre spracovanie stimulov v 1960. rokoch. Prispôsobené spracovaniu stimulov sa stali relevantnými aj pre teóriu sociálnej identity. Procesy kategorizácie súvisiace s identitou zodpovedajú sociálnym klasifikáciám, pomocou ktorých ľudia robia svoje sociálne prostredie transparentnejším a predvídateľnejším. Ľudia vnímajú iných ľudí napríklad v kontexte organizácie vonkajších podnetov tak, že za určitých okolností patria k sebe a zoskupujú ich. Sociálna kategorizácia tak zodpovedá štruktúrovaniu sociálneho prostredia, ktoré v každom prípade vedie k hodnoteniu jednotlivých kategórií a spája tak štruktúry s určitými valenciami. Každý človek je sám súčasťou určitých sociálnych skupín a vníma sám seba ako svoju súčasť. Členstvo v konkrétnej skupine súvisí s hodnotami, ktoré si človek pripisuje v dôsledku svojho členstva. Sociálna identita teda prispieva k sebapoňatiu človeka. Ľudia sa zameriavajú na pozitívny sebaobraz. Z tohto dôvodu sa zvyčajne automaticky usilujú o pozitívnu sociálnu identitu, a teda o členstvo v skupine, od ktorej získajú súhlasné valencie. Preto každý človek odlišuje svoju sociálnu skupinu od vonkajšieho sveta a odlišuje ju pozitívnym spôsobom. Vďaka členstvu v konkrétnej sociálnej kategórii ľudia uprednostňujú svoju vlastnú skupinu. Ostatné skupiny sú znevažované v prospech vlastnej skupiny. Ľudia kategorizujú seba a ďalšie osoby na rôznych úrovniach abstrakcie, ale pre sociálnu identitu sú podľa tu prezentovanej teórie relevantné iba tri z nich. Osoby sa klasifikujú najskôr ako človek, potom ako člen v rámci danej skupiny a nakoniec ako jednotlivec. Priradenie identity ako súčasť skupiny zase zruší časti príslušnej individuálnej identity. Dôsledkom je odosobnenie v prospech skupiny. Iba prostredníctvom tejto odosobnenia sa dajú vysvetliť skupinové javy ako etnocentrizmus alebo spolupráca. V týchto procesoch sa jednotlivec už nespráva individuálne, ale zodpovedá skupine a svoje správanie často orientuje na prototyp skupiny.
Choroby a sťažnosti
Štúdie preukázali, že po negatívnom porovnaní s inou skupinou sa skupiny pokúšajú kompenzovať výslednú negatívnu sociálnu identitu hľadaním nových sociálnych skupín pre seba bezprostredne po tom, čo zlepší ich osobnú sociálnu identitu. Priame útoky na lepšie fungujúcu skupinu sú tiež prostriedkom na udržanie pozitívnej sociálnej identity pre seba. Štúdie ukazujú, že predchádzanie medziskupinovej diskriminácii vedie k zníženiu sebavedomia členov skupiny. Bol zdokumentovaný aj opačný vplyv. V súvislosti so sociálnou identitou sú preto relevantné rôzne psychologické problémy a choroby. Ak je človek členom sociálnej skupiny a vníma svoju skupinu ako menejcennú v porovnaní s ostatnými, môže mať tento rozsudok vážne následky na sebahodnotu postihnutej osoby. Postihnutá osoba zvyčajne riadi protiopatrenia, aby opäť zlepšila svoju vlastnú sociálnu identitu a získala tak sebaúctu. Ak však neprichádza do úvahy ani zmena skupiny, ani diskriminácia iných skupín, sebahodnosť človeka zostáva viazaná na nízkej úrovni. Negatívna sebahodnota môže z dlhodobého hľadiska podporovať hnev a agresivitu. Často sa vyskytujú sociálne problémy ako závisť a žiarlivosť, sexuálne problémy a zábrany alebo vážna neistota. Závažné choroby ako napr depresia, obezita, alkoholizmus, alebo obsedantné myšlienky a činy môžu byť tiež výsledkom pretrvávajúcej negatívnej sebaúcty. Aj keď sa ľudia vôbec necítia ako člen sociálnej skupiny a nemajú pocit, že majú miesto v jednej skupine, má tento vzťah negatívny dopad na sebahodnotu. Typickým dôsledkom je prinajmenšom pretrvávajúca nespokojnosť.
