Psychologická deprivácia: príčiny, príznaky a liečba

Psychická deprivácia znamená nedostatok emočnej pozornosti medzi ľuďmi, ktorí sú si navzájom blízki. Toto ochudobnenie o pocity trpia predovšetkým deti v prvých rokoch života, predovšetkým na strane ich rodičov. Takáto psychologická vývinová porucha má viac-menej nepriaznivý vplyv na ich neskoršiu schopnosť viazať sa na životného partnera a tiež nadväzovať priateľstvá.

Čo je to psychologická deprivácia?

Po psychickej deprivácii sa u postihnutých detí a dospievajúcich rozvinie schopnosť zapĺňať osobné spoločenské roly len s ťažkosťami a oneskorením. Zvyčajne im chýbajú dôležité predpoklady na nadviazanie hlbších a úprimných vzťahov s rovesníkmi. Jasne zjavné sú aj negatívne predpoklady pre každodennú vnímavosť k podnetom a tiež na cieľové ciele štúdium. Títo mladí ľudia často majú ťažkosti s jazykovým vývojom, a teda aj s čítaním a písaním. Príčiny takejto duševnej poruchy sa dajú v zásade hľadať v poruchách výchovy. Narušené emočné väzby medzi otcom alebo matkou a ich vlastným dieťaťom často vyplývajú z depresívnych stavov zo strany rodičov. Úlohu niekedy zohrávajú aj obdobia izolácie a ústrania dieťaťa, napríklad v dôsledku rozchodu. Rozhodujúcu úlohu tu zohrávajú aj dlhšie pobyty v nemocniciach alebo detských domovoch, počas ktorých sa prerušuje pravidelný kontakt s rodičmi alebo blízkymi príbuznými.

Príčiny

Pojem psychologická deprivácia siaha až k českému psychológovi a detskému psychológovi Zdenkovi Matejčekovi (1922-2004). Poruchu definoval ako psychologický nedostatok vyvíjajúceho sa dieťaťa, ktoré má malú citovú väzbu. Je potrebné od nej odlišovať fyzickú depriváciu (nedostatočná výživa), senzorickú depriváciu (nedostatok senzorickej stimulácie), jazykovú depriváciu (obmedzená stimulácia) a sociálnu depriváciu (izolácia). Cez palubu je hovoriť nedostatok vzdelania, vážny vzdelávací deficit. Čím skôr sa začne liečba psychickej deprivácie, tým väčšia je šanca na úplné vylúčenie alebo vyliečenie jej mnohých následkov. Terapia je mimoriadne zdĺhavý proces, pretože ide o veľmi zložitú psychologickú poruchu. Liečba bude tiež úspešná, iba ak budú rodičia, detskí a dospievajúci psychológovia, pedagógovia, sociálni pracovníci a prípadne neurológovia úzko spolupracovať.

Príznaky, sťažnosti a znaky

Pretože emočné potreby postihnutého dieťaťa boli nedostatočne uspokojené, terapie by sa preto mali najskôr zaoberať aj predchádzajúcimi emocionálnymi zážitkami. Dieťa potrebuje nové alebo prvýkrát záchytné body pre bohatšie a spoľahlivejšie vzťahy s ostatnými ľuďmi. V prvom rade je sám terapeut taký človek, ktorý dokáže dieťaťu vytvoriť dôveryhodný základ. Rovnako sa v mnohých prípadoch môže uvažovať o presťahovaní dieťaťa do neporušenej a vhodnej náhradnej rodiny.

Diagnóza a priebeh ochorenia

Podľa niektorých psychológov má najlepšia šanca na úplnú regresiu psychologickej deprivácie začiatok liečby pred ôsmym rokom života. V neskorších školských rokoch sú pre to väčšinou len priaznivé východiská, úspešné však ovplyvňujú aj čoraz negatívnejšie faktory terapie. Šance na zotavenie v dospelosti sú ešte nižšie, najmä preto, že potom môžu deti čeliť opakujúcim sa psychickým nebezpečenstvám. Vzdelávanie rodičov o predpokladoch hodnotného spolužitia s biologickými deťmi, ako aj o ich vlastných vzorcoch správania vo výchove je neoddeliteľne spojené s úspešnou terapiou. Napríklad Zdenek Matejcek vychádzal z presvedčenia, že toto vzdelávanie medzi generáciami rodičov je preventívnym opatrením na účinné pôsobenie proti psychickej deprivácii budúcich generácií detí.

Komplikácie

Toto ochorenie zvyčajne vedie u postihnutých jedincov k rôznym psychickým sťažnostiam. Najmä v detstva, môže viesť závažných príznakov v dospelosti, takže nadväzovanie a udržiavanie sociálnych kontaktov nemusí byť možné. V mnohých prípadoch to vedie aj k psychickým ťažkostiam alebo závažným depresia, čo môže mať veľmi negatívny dopad na kvalitu života postihnutej osoby. Postihnutí spravidla zásadne nedôverujú iným ľuďom a nie sú schopní vytvoriť pevné puto. Ďalej môže táto duševná porucha mať negatívny vplyv aj na vzťah s partnerom. Toto ochorenie teda môže tiež viesť na rôzne fóbie alebo na iné psychické poruchy. Z tohto dôvodu nemožno absolvovať všeobecný kurz. Liečba zvyčajne nie viesť k ďalším komplikáciám. Ak sa liečba začne v detstvasa zvyšujú vyhliadky na úplné vyliečenie v dospelosti. Liečba však nie je úspešná v každom prípade. Z tohto dôvodu je pri vzdelávaní rodičov veľmi dôležitá pozornosť k fyzickej blízkosti.

Kedy by ste mali ísť k lekárovi?

Dospelí a deti, u ktorých sa počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov prejavuje znížená pohoda alebo ktoré vykazujú problémy so spracovaním svojich skúseností v dôsledku osudovej udalosti, by mali byť hodnotení lekárom alebo terapeutom. Ak dôjde k silnému abstinenčnému správaniu, všeobecnému pocitu choroby, apatii, apatii alebo zníženiu odolnosti, je indikované vyšetrenie príčiny. V prípade plačlivosti bledá koža, vnútorná slabosť, únava alebo poruchy spánku, je potrebné navštíviť lekára. Pokles telesnej hmotnosti a nepravidelnosti tráviaci trakt malo by sa tiež objasniť. Ak ide o dočasný jav z dôvodu stres alebo problémy života, v mnohých prípadoch nie je potrebná lekárska konzultácia. Ak sa však znaky správania vyskytujú dlhodobo, postihnutá osoba potrebuje pomoc. Trvalá strata motivácie, nedostatok chuti do života alebo smútok môžu viesť k vážnym duševným poruchám. Preto by mal byť konzultovaný terapeut, ak neprispieva k zlepšeniu života Opatrenia sú účinné v každodennom živote a postihnutá osoba nedokáže sama dosiahnuť zmeny. Ak osoba už nedokáže zvládnuť obvyklé požiadavky, stane sa nezainteresovaným alebo ak sa na všetky životné udalosti pozerá zásadne negatívne, je potrebné konať. Ak zvyčajné stimuly alebo návrhy na vybudovanie šťastných a život potvrdzujúcich okamihov nenadobudnú účinnosť, malo by sa začať kontrolné vyšetrenie.

Liečba a terapia

Elementárny význam toho možno vidieť v ťažkom pripútavaní pacientov s psychickou depriváciou. V dospelosti môžu trpieť situáciou represívnej závislosti na konkrétnej, zvyčajne staršej osobe. Zároveň na nich môže zaútočiť takmer panický strach zo vzťahov, ktorého základom je opäť získaný nedostatok citov. V súvislosti s tým sa zvyčajne vyskytujú aj prehnané nároky na hmotný majetok, prejav lásky, všeobecný životný štýl. Títo ľudia sa môžu s neúspechmi, stratami a stratami vyrovnať len veľmi zle. Pri profesionálnom rozvoji sú často trpezliví a vyhýbajú sa zodpovednosti. Na druhej strane chcú nedostatok emočnej náklonnosti a svoju sociálnu a spoločenskú odlúčenosť kompenzovať nápadnou konzumáciou hmotných statkov.

Prevencia

So zreteľom na tieto dôsledky sa ukazuje, aké dôležité je vyvážené a dôveryhodné pôsobenie v rodinnom živote, a to najmä v modernej konzumnej spoločnosti. Na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa po fyzickej, emočnej, intelektuálnej a morálnej stránke má každý člen rodiny vo vzťahu k druhému osobitnú a mnohostrannú úlohu. Na začiatku je matka stále rozhodujúcim opatrovateľom, potom sa však otec a súrodenci stávajú ústrednejšími. Neskôr má sociálne prostredie rodiny a jej postavenie v komunite formačný vplyv na vývoj dieťaťa. Toto musí byť podporované a rozvíjané. V zásade každé mladšie dieťa, ktorému chýba opatrovateľ v rodine alebo stratí dieťa bez náhrady, je vystavené riziku psychickej deprivácie. Čím je mladšia, tým väčšia je táto hrozba. V žiadnom prípade však matka nie je nahraditeľná iným členom rodiny, ak môže vyplniť obvyklú láskyplnú pozornosť k dieťaťu. Týmto spôsobom môžu aj deti z rodín bez otca alebo bez matky rast šťastne a zdravo hore.

domáce ošetrovanie

Psychologická deprivácia v počiatočnej fáze života, napríklad nedostatok včasného pripútania k jednej alebo viacerým osobnostiam pripútanosti, nie je reverzibilná v užšom zmysle slova a predstavuje určitú výzvu pre zvyšok života. Po úspešnej terapii, ktorá zároveň predstavuje pozitívny vzťahový zážitok, je tiež dôležité pre postihnuté osoby udržiavať stabilné a dlhodobé väzby s inými osobami. „Stopy“ psychologickej deprivácie nemožno úplne vymazať ani na fyziologickej úrovni. Existuje však perspektíva, že nezabezpečený (zväčša vyhýbavý) štýl pripútania vytvorený depriváciou sa časom zmení a budú možné bezpečné pripútanosti. To je však možné iba vtedy, ak sa vytvorí aspoň trvalý dôveryhodný vzťah - v prípade detí to môže byť napríklad pestúnska rodina. Aj po úspešnej liečbe sa môžu v biografii neskôr objaviť vzorce sťažností týkajúcich sa prežívania psychickej deprivácie. To sa môže stať, keď sa spomienky znova aktualizujú vonkajšími vplyvmi, napríklad keď sa postihnuté osoby stanú samotnými rodičmi. V závislosti od osobnej odolnosti sa vyskytujú sekundárne poruchy ako napr depresia or poruchy úzkosti môžu tiež nastať. V takýchto a vyššie spomenutých prípadoch môže byť užitočná obnovená psychoterapeutická starostlivosť.

Čo môžete urobiť sami

Ľudia, ktorí trpia nedostatkom uspokojenia svojich vlastných potrieb, môžu získať pomoc a podporu prostredníctvom účasti na fóre behaviorálna terapia. Tam sa učia, ako štruktúrovane vnímať a napĺňať svoje vlastné potreby prispôsobené ich individuálnym špecifikáciám. Okrem toho sa učia, ako budovať emočné väzby. Kontakt s ostatnými ľuďmi by mal byť vedome podporovaný v každodennom živote, a to aj bez terapeuta. Spolupráca pri zmene je nevyhnutná pre zlepšenie blahobytu. Využívanie voľnočasových aktivít v bezprostrednej blízkosti môže pomôcť spoznať ľudí, a tak vybudovať väzby. Výmeny kontaktov, portály sociálnych médií alebo iné fóra na internete sú tiež spôsobom, ako rozšíriť okruh svojich známych. Kontakt je možné udržiavať prostredníctvom chatov alebo výmeny hlasových správ s inými ľuďmi. Zároveň je možné vytvárať emočné väzby. Na každom dni sa dá navyše pracovať, napríklad vytvorením zoznamu potrieb. Zoznam by mal obsahovať jednoduché aj náročné položky. Potom môže osoba objektívne skontrolovať, ktorá potreba môže byť reálne uspokojená počas dňa. Ak je to úspešné, pozornosť by sa mala na chvíľu vedome zamerať na proces od vnímania potreby po jej splnenie.