Definícia priečne pruhovaného svalstva
Priečne pruhovaný sval je názov, ktorý sa nazýva určitý typ svalového tkaniva, pretože pod polarizačným svetlom (napríklad jednoduchým svetelným mikroskopom) vyzerá, akoby jednotlivec svalové vlákno bunky majú pravidelný priečny pruh. Normálne sa tento výraz používa ako synonymum pre kostrové svalstvo, pretože tento typ tkaniva sa tu nachádza hlavne. Niektoré svaly, ktorých funkciou nie je hýbanie s kostrou, napríklad svaly kostnej drene membrána, jazyk or hrtan, sú tiež tohto tkanivového typu. Tento priečny pruh sa však nachádza aj v srdce sval, ktorý má však určité charakteristické vlastnosti, ako aj niektoré znaky, ktoré sa u ostatných priečne pruhovaných svalov nevyskytujú, a preto zvyčajne hovoríme o troch rôznych druhoch svalového tkaniva: priečne priečne pruhovaný sval, hladký sval a srdcový sval .
Typy
Existujú dva rôzne typy priečne pruhovaných svalov: červené a biele svaly. The svalové vlákno bunky červených svalov majú vysoký obsah dodávateľa kyslíka myoglobínu, ktorý je vďaka svojej červenej farbe zodpovedný za farbu tohto typu svalu. To znamená, že červené svaly sú špeciálne navrhnuté na dlhodobé namáhanie a vyskytujú sa častejšie v vytrvalosť športovci majú radi maratón bežcov.
Svalové vlákna bielych svalov naopak obsahujú menej myoglobínu, a preto pôsobia ľahšie. Sú zodpovedné hlavne za rýchle a silné pohyby, a preto prevažujú u ľudí, kde je hlavným faktorom svalová sila, napríklad u silových športovcov. Biele svaly sa dajú tréningom premeniť na červené svaly; či je to možné aj opačne, ešte nebolo presvedčivo objasnené.
Každý kostrový sval je obklopený spojivové tkanivo (epimysium), z ktorého odchádzajú jednotlivé vlákna, známe tiež ako septum (priečky), ktoré na jednej strane obklopujú každého jednotlivca svalové vlákno (endomysium) a na druhej strane tiež kombinujú niekoľko svalových vlákien ako skupiny (perimysium), takže sa vytvárajú takzvané zväzky svalových vlákien. Epimysium splýva do svalovej fascie a potom do šľachy ktorými možno pripevniť kostrový sval na kostru. V anatómii sa rozlišuje medzi pripojením a pôvodom kostrového svalu.
Priečny pruh je spôsobený zvláštnou štruktúrou jednotlivých buniek svalových vlákien (myocytov). Okrem obvyklých bunkových organel, ktoré sa nachádzajú aj vo svalových vláknach (jadro, mitochondrie, ribozómy, endoplazmatické retikulum (ktoré je tu však tvorené zložitým tubulárnym systémom a nazýva sa sarkoplazmatické retikulum)), tieto bunky pozostávajú z tisícov takzvaných myofibríl. Tieto fibrily sú vláknité štruktúry, ktoré sú husto zabalené vedľa seba a prebiehajú pozdĺžne celým svalom.
Tieto sú zase zložené z niekoľkých sarkomér. Sarcomeres sú jednotkou vlákniny, ktorá pozostáva z menších zložiek aktínu a myozínu. Aktín a myozín sú proteíny ktoré sa niekedy nazývajú kontraktilné proteíny, pretože nakoniec spôsobujú stiahnutie našich svalov.
Aktín a myozín sú v sarkoméroch usporiadané tak pravidelne, že sa vytvára špecifický obrazec: Aktín (priamo) aj myozín (prostredníctvom iného, veľmi elastického proteínu) sú pripojené k takzvaným Z-diskom. Z týchto diskov nasleduje najskôr oblasť zvaná „pásmo I“, ktorá zvyčajne obsahuje iba aktín. Táto oblasť sa preto javí pod svetelným mikroskopom jasnejšia ako „A-pásma“, ktoré nasledujú.
Toto je oblasť, kde sa aktín a myozín prekrývajú, viac-menej v závislosti od stavu kontrakcie svalu. Ak je sval uvoľnený, existuje miesto, „zóna H“, kde sa nenachádza iba myozín, ale žiadny aktín. Keď je však sval stiahnutý, myozínové vlákna sa posúvajú bližšie k Z-diskom, takže sa čoraz viac prekrývajú s aktínovými vláknami a „zóna H“ je čoraz kratšia, až nakoniec zmizne.
Tento proces je v medicíne známy ako takzvaný mechanizmus kĺzavého vlákna a je základom pre skrátenie našich svalov. Aby mohol tento proces prebehnúť, sval potrebuje vápnik ióny, ktoré prijíma na jednej strane zo sarkoplazmatického retikula a na druhej strane z bunkového prostredia, ako aj od dodávateľa energie ATP. Ak sa ATP už nevyrába, kontrakciu svalu nemožno uvoľniť, a preto zostáva v tomto napätom stave. To sa stane, keď organizmus zomrie a telo zostáva v rigor mortis.
