Príznaky cukrovky Cukrovka

Príznaky cukrovky

Charakteristické príznaky cukrovka mellitus sú časté močenie s kompenzačným zvýšeným smädom, bolesti hlavy, slabý výkon, únava, zhoršené videnie, zvýšená náchylnosť na infekcie a svrbenie. Všetky tieto príznaky sa však zvyčajne vyskytujú v pomerne neskorom štádiu ochorenia, najmä u typu 2 cukrovka, a preto často zostáva príliš veľa času medzi diagnostikovaním alebo liečením choroby. Okrem toho existujú typovo špecifické príznaky, ako napríklad prudké chudnutie typu 1 cukrovka alebo veľký rast plodu pri gestačnom cukrovke.

Následné a sprievodné choroby: Najhoršie na tom diabetes mellitus sú zvyčajne choroby, ktoré sa vyvinú až sekundárne. Tie obsahujú vysoký krvný tlak, srdce záchvat, cievne choroby (najmä v oblasti sietnice, ktoré môžu viesť k diabetickej retinopatie a v najhoršom prípade k strate zraku), neuropatii a renálnej insuficiencii. Tieto sa však vyskytujú iba vtedy, ak cukrovka zostala dlho nezistená alebo je nedostatočne kontrolovaná.

Diagnóza

Existuje niekoľko spôsobov diagnostikovania diabetes mellitus ktoré je možné použiť pre všetky typy. Najskôr zo všetkého krv mala by sa merať hladina cukru, ktorá v a pôst stav by mal byť normálne pod 110 mg / dl. Ak je vyššia ako 126 mg / dl, je prítomný diabetes.

K dispozícii sú aj rôzne laboratórne testy. Najdôležitejšie je meranie HbA1c. Toto je hodnota, ktorá ovplyvňuje hemoglobín, červený pigment krv bunky.

Normálne je len veľmi malá časť hemoglobínu spojená s glukózou. Ak je v. Prebytok cukru krv, ako je to v prípade cukrovky, je tento podiel výrazne vyšší ako bežné 4 - 6% hemoglobínu. Pretože táto hodnota odráža krvný cukor úrovni posledných týždňov je to nielen dobrý spôsob diagnostikovania, ale aj kontroly úspešnosti liečby cukrovky.

Ak je v normálnom rozmedzí, je výskyt následných škôd dosť nepravdepodobný. Okrem toho existuje aj meranie obsahu cukru alebo ketolátok v moči, ktoré by malo byť u zdravých jedincov pod určitou úrovňou. Stanoviť telu vlastné inzulín produkcie, je možné v krvi merať takzvaný C-peptid.

Toto vždy vydá pankreasu v rovnakom množstve ako inzulín, čo nám umožňuje odvodiť jeho vydanie. Liečba cukrovky závisí od typu cukrovky, ktorou pacient trpí. Pri cukrovke 1. typu nedostatok inzulín musí byť počas celého života pacienta kompenzovaná umelo dodávaným inzulínom.

K dispozícii sú tu rôzne prípravky, ktoré sa líšia hlavne dĺžkou účinnosti. Terapia cukrovky typu 2 sa uskutočňuje podľa plánu krok za krokom a vždy sa začína bez liekov. Spočiatku by sa malo človek pokúsiť kontrolovať chorobu iba chudnutím a činnosťou.

Ak to nepomôže (na hodnotenie sa používa hodnota HbA1c), nasleduje fáza 2, čo znamená, že sa užíva perorálne antidiabetikum. Nejde o inzulínové prípravky, na rozdiel od injekčných liekov používaných pri cukrovke 1. typu, pretože tu nie je absolútny nedostatok inzulínu. Perorálne antidiabetiká zabezpečujú, že už prítomný inzulín môže opäť lepšie fungovať stimuláciou vlastnej produkcie tela alebo senzibilizáciou buniek na absorpciu inzulínu.

Ktoré antidiabetické liečivo je najpravdepodobnejšie indikované, je potrebné zvážiť individuálne a závisí to okrem iného od hmotnosti. Droga metformín sa používa najčastejšie. Ak je táto terapia tiež neúspešná, pridá sa ďalšie antidiabetikum v 3. štádiu. Ak zlyháva aj toto, odporúča sa podávanie inzulínu v 4. štádiu. Gestačný diabetes sa zvyčajne lieči inzulínom a liečba sa sleduje veľmi prísne, aby sa zabránilo trvalému poškodeniu embryo.