Zadná meningeálna tepna je krv vetva cievy zásobujúca zadnú časť meninges. Je pripojený k externému krčnej tepny otvorom v spodnej časti lebka (foramen jugulare). Medzi choroby v tejto súvislosti patria zápal mozgových blán (meningitída), meningiómov (nádory meninges), hematómy (krvácania), malformácie (malformácie) plavidlá, artérioskleróza (usadeniny v stenách nádoby, tzv. „plaketa“), Tromby (tvorba zátok z krv doštičky) a aneuryzmy (vaskulárna dilatácia / slzy) a ako možný dôsledok infarkty.
Čo je zadná meningeálna artéria?
Zadná meningeálna tepna - alebo zadná meningeálna artéria - je arteriálna vetva v meningesalebo „mozgové obaly“, ktoré zásobujú tepny krv, a preto kyslík, k mozog a mozgových blán. Ako malá cievna vetva je zadná meningeálna tepna je pripojený k tepnám z krk. Cez foramen jugulare otvor v spodnej časti lebka, tepny vstupujú do lebečnej dutiny a vaskulárne vetvy do mozgových blán. Špeciálnou vlastnosťou sú anastomózy. Zadná meningeálna artéria tvorí anastomózy s dvoma ďalšími artériami, prednou meningeálnou artériou (predná meningeálna artéria) a strednou meningeálnou artériou (stredná meningeálna artéria): anastomózu je potrebné chápať ako anatomické spojenie, v tomto prípade medzi krvou plavidlá, ktorý slúži na reguláciu krvi obeh v mozog a zabraňuje odumretiu okolitého tkaniva v prípade zlyhania cievy.
Anatómia a štruktúra
mozog je chránený z vonkajšej strany krytkou lebky. Pod ním sú mozgové blany, venózna krv plavidlá, vetvy tepien a mozgovomiechový mok (CSF). Meningy alebo mozgové obaly sú tieto vrstvy spojivové tkanivo umiestnené medzi mozgom a lebkou. Existujú tri formy meningov: tvrdé meningy (dura mater), pavučinové meningy (arachnoidálne) a jemné meningy (pia mater). Títo spojivové tkanivo vrstvy v rámci lebka sa označujú ako intrakraniálne. Zadná meningeálna artéria je intrakraniálna vaskulárna vetva „vzostupnej faryngálnej artérie“ (Arteria pharyngea ascendens), ktorá je zasa hlavnou vaskulárnou vetvou vychádzajúcou z „vonkajšej krčnej tepny”(Arteria carotis externa). V zriedkavých prípadoch môže byť stúpajúca tepna spojená aj s „vnútornou“ krčnej tepny”(Vnútorná krčná tepna). To je prípad asi 1 - 2% populácie. Zadná meningeálna artéria zásobuje dura mater, najvzdialenejšie meningy zadnej steny lebky. Tepny prechádzajú cez jugulárny foramen („škrtiaci otvor“) do krk regiónu. Foramen jugulare sa nachádza medzi petous a occipital kosti ako otvor pri základ lebkya ďalšie dôležité cesty ako lebečné nervyPrechádzajú ním žily a tepny zodpovedné za zásobovanie mozgu.
Funkcia a úlohy
Primárnou funkciou zadnej meningeálnej artérie je dodávať mozgu arteriálnu, a teda okysličenú krv. Po prechode mozgom odkysličená krv odteká cez žilové krvné kanály. Ak je mozog zásobený o niečo menej krvi, môže sa to vyrovnať vyšším vyčerpaním kyslík. Ak však tento prietok krvi klesne pod 10 ml na 100 g tkaniva, dôjde k bunkovej smrti. Anastomotické spojenie zadnej meningeálnej artérie s prednou meningeálnou artériou a strednou meningeálnou artériou zabraňuje odumieraniu buniek tkaniva (tkanivo nekróza sa vyskytuje) do istej miery a udržuje obeh krvi v mozgu. Táto funkcia prietoku krvi mozgom sa nazýva autoregulácia. Dôležitý aspekt súvisiaci s krvou obeh v mozgu je hematoencefalickú bariéru: je skonštruovaný kapilárnej systém, ktorý sa rozprestiera ako sieť v celom mozgu a možno ho chápať ako akýsi filter. The hematoencefalickú bariéru funguje okrem iného aj prostredníctvom enoteliálnych buniek a predstavuje fyziologickú bariéru tekutinových priestorov v krvnom obehu a v strede nervový systém, hematoencefalickú bariéru udržuje toxické látky vonku pred vstupom do cerebrálneho obehu. Metódy vizualizácie vaskulárnych vetiev v mozgu sú zobrazovacie postupy: angiografia kreslí cievy podaním kontrastnej látky. Asistovaná magnetickou rezonanciou (MR) angiografia v 3D predstavuje technický pokrok.
Choroby
Ak sú anastomózy postihujúce zadnú meningeálnu artériu malformované od narodenia, stav sa nazýva cerebrálna arteriovenózna malformácia. Kvôli tejto malformácii sú tepny spojené s žilami bez a kapilárnej systém. Dôsledkom takýchto vaskulárnych anomálií je vnútorné krvácanie, mŕtvica a aneuryzmy. Častou chorobou je artérioskleróza. V tomto prípade sú steny tepien ovplyvnené usadeninami (plaketa) spôsobené krvou lipidy, zrazeniny a vápnik. Vďaka tomu sa cievy zúžia a krv nimi už nebude môcť správne prechádzať, aby zásobila dané oblasti kyslík. Pre krv je obzvlášť ťažké prechádzať cez jemné cievne vetvy tepien. Ako výsledok plaketazrazeniny krvi doštičky (tromby) sa často tvoria a spôsobujú infarkty. An aneuryzma nastáva, keď sa stena cievy rozšíri alebo pretrhne a môže sa vyskytnúť v tepne alebo mozgu (mozgová aneuryzma). Ak mozgová aneuryzma nie je možné operovať, následkom môže byť poškodenie mozgu alebo smrť. Okrem hematómov (krvácanie do mozgu) existujú aj závažné choroby mozgových blán: zápal mozgových blán, spôsobené vírusy alebo bakteriálnym napadnutím alebo zápal mozgu (meningoencefalitída). Degenerácia buniek v arachnoidnej oblasti môže mať za následok vznik meningeálneho nádoru (meningiom).
