úvod
Porucha obehu v mozog môže viesť k rôznym príznakom. V závislosti od rozsahu poruchy sa príznaky môžu pohybovať od miernych porúch videnia až po závraty a dokonca až rovnomerne mŕtvica. Od poruchy obehu môže potenciálne ohlasovať a mŕtvica, mali by sa objasniť niektoré príznaky.
Rizikové faktory pre poruchy obehu sú všeobecne fajčenie, nadváha, nedostatok pohybu, nevyvážený strava a rôzne choroby ako napr cukrovka mellitus. Poruchy obehu v mozog sú často spôsobené chorobami kardiovaskulárny systém ako fibrilácia predsiení alebo vaskulárna kalcifikácia (artérioskleróza) v oblasti mozog or krk plavidlá. Dostatočné krv prísun je obzvlášť dôležitý pre citlivý mozog.
Aj keď mozog predstavuje iba dve percentá z celkovej telesnej hmotnosti, spotrebuje štvrtinu celkového príjmu kyslíka a cukru v ľudskom tele. Ak mozog už nie je zásobovaný dostatkom kyslíka z dôvodu poruchy krvného obehu, vyskytujú sa poruchy zmyslového vnímania a vnímania. Ak dôjde k chronickému procesu a obehová porucha sa bude v priebehu rokov zvyšovať, môže dôjsť k zníženiu výkonnosti mozgu, čo má za následok vaskulárne demencie. Akútna porucha obehu v mozgu na druhej strane vedie k záchvatom senzorických a percepčných porúch, ktoré trvajú od niekoľkých minút do niekoľkých hodín a sú známe ako tranzistorové ischemické záchvaty (TIA). Tieto útoky sú často predzvesťou a mŕtvica, ktorá je tiež spôsobená akútnou obehovou poruchou v mozgu.
príznaky
Štruktúra a funkcia mozgu je veľmi zložitá. Z tohto dôvodu môžu poruchy krvného obehu v mozgu spôsobovať rôzne príznaky a sťažnosti. Určité príznaky často naznačujú postihnutú cievu alebo oblasť mozgu.
Napríklad v prípade poruchy obehu jednej polovice mozog, príznaky sa objavujú v opačnej polovici tela. Môžu sa vyskytnúť senzorické poruchy a ochrnutie, ktoré je cítiť na prstoch, tvári alebo nohách. Okrem toho môžu nastať poruchy vedomia alebo vnímania.
Zhoršené videnie alebo strata videnia, ako aj závraty, neistota pri chôdzi, poruchy reči, nevoľnosť a zvracanie patria tiež k možným príznakom porúch obehu v mozgu. Pri chronických poruchách obehu naopak Pamäť je pravdepodobnejšie narušená funkcia a výkon mozgu klesá. Podrobné informácie o tomto nájdete v časti: Podľa ktorých príznakov možno rozpoznať poruchy krvného obehu v mozgu?
Známky a krv obehové poruchy mozgu môžu byť okrem iného náhle sa vyskytujúce závraty, poruchy jazyka, poruchy koordinácie (nie je možné viac „normálneho“ chodu alebo cieľavedomého pohybu paží alebo rúk), poruchy pocitu, poruchy videnia a paralýzy. Ochrnutie sa môže prejaviť na nohách, ktoré náhle ustúpia, ruku už nie je možné zdvihnúť, alebo ochrnutie v oblasti tvárové svaly a tvár vyzerala asymetricky a zmenila sa. Celkovo však treba povedať, že príznaky spôsobené poruchou obehu v mozgu sa môžu veľmi líšiť.
Emocionálna porucha sa týka zníženého vnímania napríklad dotykových stimulov a je tiež známa ako porucha citlivosti alebo hypestézia. Existuje však množstvo ďalších foriem zmyslového vnímania, ako je napríklad teplotný vnem, bolesť pocit a pocit vibrácií. K takejto emočnej poruche môže dôjsť, keď krv prísun do mozgu je znížený, najmä ak dôjde k poruche obehu jednej z dvoch vnútorných karotíd alebo jednej z menších plavidlá že sa z toho vetví.
Senzorická porucha však môže mať svoju príčinu aj ďalej periférne (tj. Nie priamo v mozgu), napríklad poškodením miecha alebo periférne nervy. Nasledujúci článok by vás mohol tiež zaujímať: Mŕtvica v miecha Senzorická porucha však môže mať svoju príčinu aj ďalej periférne (tj. Nie priamo v mozgu), napríklad poškodením mozgu. miecha alebo periférne nervy. Ďalší článok by vás mohol tiež zaujímať: Mŕtvica v mieche Závraty spôsobené obehovou poruchou mozgu sa nazývajú centrálne závrat pretože mozog je považovaný za jedno z centier tela.
Naproti tomu existuje aj periféria závratnapr. poruchy spôsobené poruchami v oblasti vnútorné ucho.Poruchy krvného obehu mozgu sa môžu vyskytnúť na rôznych miestach a tak vyvolať rôzne príznaky. Centrálny závrat je často spôsobený poruchou obehu v oblasti jednej z dvoch vertebrálnych artérií (spinálne artérie), ktoré zásobujú mozgový kmeň. Tie prebiehajú v oblasti chrbtice v smere od mozgu a zjednocujú sa tam a vytvárajú bazilár tepna.
Vo väčšine prípadov nie sú závraty stavcov jediným príznakom poruchy obehu v oblasti jednej z dvoch tepien; môže tiež viesť k vizuálnemu, rečovému, koordinácie a poruchy citlivosti. Úplné ochrnutie jednej alebo viacerých častí tela sa nazýva aj plegie (starogréčtina: úder, ochrnutie). Často existujú aj paralýzy, ktoré sa označujú ako neúplné.
Napríklad tu môže postihnutý stále pohybovať rukou minimálne. Môže sa však tiež stať, že už nie je možný žiadny pohyb, stále však môžete vidieť pohyb svalových skupín, teda svalovú kontrakciu. Existujú dva typy paralýzy.
Pri ochabnutej paralýze už nie je možný pohyb a napríklad ruka visí bezvládne. Pri spastickej paralýze, kde už tiež nie je možný pohyb, však dochádza k zvýšeniu svalového tonusu, teda svalovej činnosti. Rameno resp noha sa zdá byť tuhý a môžu s ním pohybovať iba ľudia (napr. ošetrujúci lekár).
Typ paralýzy, ktorá sa objaví, závisí od miesta traumy. Porucha obehu mozgu, ktorá vedie k paralýze, má obvykle za následok spastickú paralýzu. Problémy so zrakom sú typickým neurologickým príznakom, ktorý sa môže vyskytnúť po obehovej poruche mozgu.
Rôzne typy porúch obehu vedú k rôznym príznakom. Napríklad tepny occlusion sietnice je charakterizovaný náhlym, jednostranným slepota bez bolesť, zatiaľ čo tzv obrovská bunková arteritída sa vyznačuje dvojstrannými, silne pulzujúcimi bolesti hlavy v časovej oblasti. Určité choroby a návyky ako napr vysoký krvný tlak, fajčenie, vaskulárna kalcifikácia (artérioskleróza), cukrovka mellitus alebo poruchy metabolizmu lipidov môžu tiež postihnúť sietnicu tepna.
V prípade poruchy obehu sú časti mozgovej kôry zadnej časti hlava, tiež známy ako „vizuálna kôra“, môže byť ovplyvnený. To môže mať za následok krátku stratu videnia, blikanie čiernej, poruchy zorného poľa, dvojité videnie a mnoho ďalších poruchy zraku. V mnohých prípadoch obmedzenia po krátkej dobe ustúpia.
Toto je známe ako „Amaurosis fugax“. Opisuje krátku a náhlu stratu zraku, ktorá má zriedka dlhodobé následky, ale predstavuje dôležitý varovný signál pre neurologické poruchy. O príčinách vzniku existujú rôzne teórie migréna, pretože zatiaľ nie je objasnené, ako sa migréna vyvíja.
Existuje niekoľko dôvodov, ako je možné vysvetlenie, poruchy obehu v mozgu migréna. Napríklad bolesť hlavy v migréna pulzuje a zvyšuje sa s každým pulzom, čo naznačuje problém s krvou plavidlá. Samotný mozog navyše nie je bolesť-citlivé, zatiaľ čo krvné cievy v mozgu majú nervovo vlákna citlivé na bolesť.
Spôsobujú teda aj ďalšie poruchy krvného obehu, ako napríklad mozgovú príhodu alebo zápal krvných ciev bolesti hlavy podobne ako migrény. Predpoklad, že a záchvat migrény je spôsobená poruchami obehu v mozgu je podporená hlavne dobrou účinnosťou určitých liekov. Takzvaný triptány sú lieky, ktoré ovplyvňujú prietok krvi v mozgových cievach a úspešne sa používajú proti záchvatom migrény.
Poruchy reči sú príznakom, ktorý sa vyskytuje pomerne často v priebehu mozgovej príhody, zvyčajne spôsobený poruchou obehu mozgu. Často sa pozoruje, že poruchy reči po terapeutickej liečbe pomaly ustupujú. Toto je často prípad ochrnutia alebo čiastočného ochrnutia v súvislosti s mozgovou príhodou.
Porucha reči v dôsledku zníženého prietoku krvi do mozgu nastáva, keď je ovplyvnená oblasť mozgu, v ktorej je (zjednodušene povedané) porozumená alebo plánovaná reč. Tieto oblasti sa nazývajú oblasť Broca a oblasť Wernicke. Povaha poruchy reči môže nakoniec naznačovať, ktorá z týchto dvoch oblastí je ovplyvnená.
To má však v každodennej klinickej praxi v akútnej fáze porúch obehu mozgu malý význam, pretože hlavným cieľom tu, bez ohľadu na postihnutú oblasť, je čo najrýchlejšie obnovenie krvného obehu. Poruchy reči spôsobené porucha obehu mozgu môže byť veľmi odlišná. Môže to okrem iného viesť k nejasnej reči, poruchám hľadania slov, opakovaniu slabík, tvorbe neexistujúcich slov (neologizmy) a úplnej strate reči. Poruchy obehu v mozgu môžu viesť akútne aj chronicky k poškodeniu mozgovej kôry, čo hrá hlavnú úlohu pri štúdium procesy, spomienky a Pamäť zručností.
Zábudlivosť je zvyčajne zákerný príznak, ktorý môže naznačovať progresívnu poruchu obehu v mozgu. Často postupuje len pomaly, a preto je ťažké ho odlíšiť od všeobecnej zábudlivosti alebo zábudlivosti na starobu. Najmä degenerácia krvných ciev, ktorá postupuje v starobe a vedie k zhoršeniu prietoku krvi v mozgu, môže vyvolať formu demencie (vaskulárna demencia), ktorú je spočiatku ťažké odlíšiť od zábudlivosti na starobu.
Túto formu zábudlivosti je však možné liečiť a zastaviť. Rizikové faktory pre tento typ demencie sú hlavne vysoký krvný tlak, fajčenie, cukrovka mellitus a rôzne srdce chorôb. Všeobecne platí, že riziko vzniku vaskulárnej demencie stúpa s vekom.
Depresia môže byť typickým, ale nešpecifickým príznakom chronicky postupného zhoršovania prívodu krvi do mozgu. Kvôli pomalému poškodeniu oblastí mozgovej kôry môže byť jedným z príznakov klinický obraz vaskulárnej demencie. Typické sú nešpecifické príznaky ako napr únava, zábudlivosť, poruchy koncentrácie, depresívna nálada a nedostatok riadenia.
To sa dá označiť ako mierne depresívna nálada. Nemalo by sa to však zamieňať s vekom depresia, pretože obe choroby sa môžu vyskytnúť u podobných skupín pacientov. Poruchy obehu sú spôsobené zúžením alebo upchatím krvných ciev.
Môže to mať rôzne príčiny. Najčastejšou príčinou porúch obehu v mozgu je kalcifikácia tepien (artérioskleróza). Pri tomto procese sa určité látky ukladajú do steny tepien.
V priebehu času tieto usadeniny alebo takzvané plaky rastú čoraz silnejšie a zužujú priemer ciev. Cievna occlusion (embólia) je spôsobený a krvná zrazenina, kúsok tkaniva alebo vzduchová bublina (vzduch embólia), ktorý sa nesie pozdĺž krvi a blokuje cieva. V oblasti mozgu, cievne occlusion sa nazýva aj mŕtvica.
Cirkulačné poruchy v mozgu sa zriedka vyskytujú v dôsledku vaskulárneho zápalu (vaskulitída). Napríklad rôzne choroby alebo dokonca niektoré lieky alebo lieky môžu viesť k zápalu krvných ciev. Chronické oklúzne procesy v mozgu vedú k takzvanej vaskulárnej demencii.
Okrem toho vydutie a cieva (aneuryzma mozgu) v mozgu môže tiež viesť k poruchám obehu. Takáto aneuryzma v oblasti mozgu predstavuje nebezpečenstvo prasknutia, ktoré môže viesť k silnému krvácaniu do lebečnej dutiny a k nebezpečne zvýšenému tlaku na mozog. Vrodené alebo získané malformácie krvných ciev môžu tiež spôsobiť poruchy obehu v mozgu.
Cievna mozgová príhoda znamená funkčné poškodenie mozgu v dôsledku nedostatočného prísunu kyslíka a iných substrátov do nervových buniek. Môže to byť spôsobené a mozgové krvácanie alebo akútna oklúzia venóznej alebo arteriálnej cieva. Častou príčinou takéhoto a krvná zrazenina je srdcová arytmia tzv fibrilácia predsiení.
V tejto stavsa srdce bije nekoordinovane (arytmicky), čo môže viesť k vzniku a krvná zrazenina (trombus) v oblasti srdce. Ten potom môže byť vyplavený do krvi pumpovaním srdca a odtiaľ môže vstúpiť do ciev zásobujúcich mozog a zablokovať jednu z nich. Vďaka tomu sa prívod krvi v časti mozgu zásobovanej touto cievou zastaví, a vedie tak k nedostatku kyslíka.
Toto sa nazýva ischémia. Preto sa tomuto typu cievnej mozgovej príhody hovorí aj ischemická cievna mozgová príhoda. Zriedkavejšie je za mozgovú príhodu krvácanie v mozgu, tento typ mozgovej príhody sa potom nazýva hemoragická mozgová príhoda.
Možný príznaky mŕtvice môžu zahŕňať poruchy reči, zhoršenie zraku, pocity necitlivosti, zmätenosť, bolesti hlavy, koordinácie poruchy, poruchy zmyslového vnímania, motorické poruchy, ako sú ochrnutie a závraty. Príznaky sa líšia v závislosti od toho, kde v mozgu dôjde k mozgovej príhode. Mŕtvica v mozoček, napríklad, vykazuje celkom odlišné príznaky. TIA je skratka lekárskej terminológie a popisuje „prechodný ischemický záchvat“.
Je to prechodná záchvatová porucha obehu, ktorá sa prejavuje rovnakými príznakmi ako pri skutočnej mozgovej príhode. Tieto príznaky však na rozdiel od mŕtvice úplne ustúpia do 24 hodín. V akútnom štádiu nie je žiadny klinický rozdiel medzi TIA a mozgovou príhodou, príznaky však často zmiznú veľmi rýchlo (po jednej až dvoch hodinách).
TIA sú často predzvesťou „skutočnej“ mozgovej príhody, a preto sa berú veľmi vážne. Po uskutočnení TIA sa pacientovi zvyčajne podáva po zvyšok života kyselina acetylsalicylová, aby sa zabránilo agregácii krvných doštičiek. Symptomatická porucha obehu spôsobená problémami v krčnej chrbtici je zriedkavá. Napriek tomu sú problémy s krčnou chrbticou, ktoré vedú k príznakom, ako sú napätie, poruchy citlivosti, mravčenie, bolesti hlavy a podobné ťažkosti, veľmi časté. Najpravdepodobnejšie dôvody však sú nervové poškodenie v dôsledku zlého držania tela alebo degeneratívnych zmien v chrbtici.
