Temenný lalok: štruktúra, funkcia a choroby

Bez temenného laloku by ľudia neboli schopní vykonávať priestorové uvažovanie, haptické vnímanie alebo kontrolované vykonávanie pohybov ruky a očí. Mozgová oblasť, ktorá je obzvlášť dôležitá pre zmyslové vnímanie, leží medzi časovým, čelným a okcipitálnym lalokom a ako súčasť centrálneho nervový systém, môže byť účastníkom mnohých neurologických zlyhaní. Najčastejšie nádory, mozgové príhody alebo zápalové ochorenia CNS, ako napr roztrúsená skleróza, sú zodpovedné za funkčne postihnutú léziu v temennom laloku.

Čo je temenný lalok?

Temenný lalok je súčasťou mozog a centrálne nervový systém ktorý je primárne zodpovedný za zmyslové úlohy. V lekárskej terminológii je táto časť mozog sa nazýva lobus parietalis, ktorý susedí s tylovým lalokom, rovnako ako s čelným lalokom, a tvorí tak približne strednú časť mozog. Z dôvodu jeho umiestnenia v hornej časti mozog, temenný lalok sa niekedy nazýva temenný lalok. Temenná oblasť je oddelená od mozog stonka a mozoček dočasným lalokom. V temennom laloku je tiež umiestnených osem Brodmannových oblastí, ktoré popisujú jednotlivé funkcie mozgovej kôry.

Anatómia a štruktúra

Temenný lalok je spredu ohraničený centrálnou brázdou a zozadu takzvaným ocipitálnym lalokom. Zadná hranica tak tvorí čiaru od parietooccipitálneho sulku po incisura praeoccipitalis. Dole temporálny lalok hraničí s temenným lalokom. Dolná hranica oblasti je teda približne na rovnakej úrovni ako Sylvianova puklina. V temennom laloku leží postcentrálny sulcus a s ním spojený intraparietálny sulcus, ktorý rozdeľuje zadnú kôru temenného laloku na dva jednotlivé laloky. Samotný temenný lalok teda pozostáva z horných a dolných temenných lalôčikov, známych tiež ako zadný temenný kortex a dolný temenný lalok. Táto oblasť mozgu obsahuje mnoho takzvaných Brodmannových oblastí, ktoré poskytujú informácie o jeho všeobecnej funkcii.

Funkcia a úlohy

Vnímanie je vecou temenného laloku. Všeobecne táto oblasť mozgu plní dôležité úlohy pri spracovaní všetkých zmyslových vnemov. Najmä somasenzorické funkcie spadajú do oblasti temenného laloku. Tieto somasenzorické funkcie zahŕňajú predovšetkým vnem haptického alebo hmatového vnímania. Temenný lalok sa však podieľa aj na spracovaní vizuálnych stimulov, najmä na detekcii pohybov v bezprostrednom zornom poli pozorovateľa. Temenný mozog je teda do veľkej miery zodpovedný za priestorovú orientáciu. Priestorová pozornosť, priestorové myslenie, ako aj čítanie a aritmetika by boli nemysliteľné bez tejto časti mozog. Horná časť temenného mozgu predovšetkým analyzuje, kde sa veci nachádzajú v zornom poli pozorovateľa alebo kam sa pohybujú. Temenný lalok navyše vytvára plán, ako sa vnímateľ môže k týmto veciam dostať. Aj cieľavedomé vykonávanie týchto pohybov sa deje v temennom mozgu. Pohyby a dotyky na koža sú vnímané aj prostredníctvom tejto časti mozgu. V tejto oblasti sa deje dokonca aj rozhodnutie, ktorému stimulu v zornom poli pozorovateľ venuje pozornosť. Nakoniec je rozpoznávanie objektov implementované v dolnom temennom mozgu. Na tento účel súvisia informácie zo zorného poľa so senzorickými informáciami. V oblasti gyrus angularis sa do reči a čítania zapája aj dolný temenný mozog. Ako súčasť temenného laloku má dôležitú úlohu aj intraparietálny sulcus. Táto oblasť spája vizuálny systém s ľudským motorickým systémom a slúži tak predovšetkým na kontrolované vykonávanie pohybov rúk a očí.

Choroby

V súvislosti s temenným lalokom sa môžu vyskytnúť rôzne neurologické poruchy a ochorenia, z ktorých každá sa pri zobrazovaní prejaví ako lézia. Jedným z najznámejších z nich je Gerstmannov syndróm, ktorý ako prvý popísal Josef Gerstmann na začiatku 20. storočia a ktorý v skutočnosti predstavuje celý komplex symptómov. Medzitým sa tento syndróm stal kontroverzným, pretože väčšina pacientov s príznakmi komplexu Gerstmann vykazuje ďalšie príznaky. Jedným z individuálnych príznakov Gerstmannovho syndrómu je agrafia. To znamená ťažkosti s písaním, ktoré sa vyskytujú nezávisle od motoriky a inteligencie. Príznakovo sa vyskytuje aj kalkulačka, tj problém s aritmetikou. Kvôli priestorovým funkciám temenného laloku existujú aj ľavo-pravé slabosti, ako aj ťažkosti s počítaním a pomenovaním vlastných prstov na rukách a nohách. Gerstmannov syndróm sa vyskytuje, keď dôjde k poškodeniu oblasti Brodmann 40, ktorá sa nachádza v temennom laloku. Takéto poškodenie môže byť spôsobené napríklad a mŕtvica or zápal v tejto oblasti napríklad kvôli degeneratívnemu ochoreniu ako napr roztrúsená skleróza. V prípade oboch ťahov a zápalsúvisiace poškodenie, príznaky môžu ustúpiť v priebehu nasledujúcich niekoľkých dní a týždňov. Druhou poruchou priamo súvisiacou s temenným lalokom je pomerne zriedkavý Bálintov syndróm. To zahŕňa neschopnosť cieľavedomého uchopenia alebo pohybov ruky. Okrem toho sú narušené účelné pohyby očí, je narušená vizuálna pozornosť a zložité obrazy už nie je možné úplne uchopiť. Za klinický obraz sú zodpovedné bilaterálne, parietálne alebo parieto-okcipitálne lézie v mozgu. Okrem tohoto nádory mozgu a choroby ako napr Creutzfeldt-Jakobova choroba, mozgové príhody a zápalové ochorenia môžu tiež spôsobiť tieto mozgové lézie. Rovnako ako v prípade Gerstmannovho syndrómu, aj pri Balintovom syndróme môžu symptomatické deficity ustúpiť, ak a mŕtvica alebo MS ich spustila lézia.

Typické a bežné poruchy mozgu.

  • demencie
  • Creutzfeldt-Jakobova choroba
  • Medzery v pamäti
  • Krvácanie mozgu
  • Zápal mozgových blán