Definícia
Ortuť je ťažký kov toxický pre telo. Najmä odparovanie kovovej ortuti, ktoré už začína pri izbovej teplote, vytvára vysoko toxické pary, ktoré sa absorbujú dýchaním a šíria sa po tele. V posledných desaťročiach sa používanie ortuti v lekárskych výrobkoch čoraz viac obmedzuje a v niektorých prípadoch dokonca zakazuje. Napriek tomu sa stále nachádza značné množstvo ortuti, najmä v starších výrobkoch, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenie ľudského tela pri akútnej aj chronickej expozícii.
Príčiny
Príčiny otravy ortuťou sú rôzne. Ortuť sa používa okrem iného v starších teplomeroch (používaných pravidelne do 1970. a 80. rokov) a v úsporných žiarovkách. Rozbitie skla a uvoľnenie obsahu ortuti môže viesť k absorpcii toxických plynov ortuti do tela.
Veľké množstvo ortuťových plynov sa navyše vyrába pri spaľovaní uhlia, ťažbe zemného plynu a výrobe rôznych priemyselných výrobkov. V neposlednom rade sa ortuť používala aj na lekárske výrobky. Ako prísada do tekutých vakcín (tiomersal) slúžila roky ako konzervačná látka, až kým nebola od roku 2000 stále viac zakázaná.
Ako zložka amalgámu sa používa na plnenie zubných výplní. Dlhodobý účinok týchto amalgámových výplní na človeka je veľmi kontroverzný. Pravidelná a nadmerná konzumácia rýb môže v jednotlivých prípadoch tiež spôsobiť otravu ortuťou.
Tieto absorbujú zvyšky organickej ortuti cez vodu a vytvárajú vysoko toxické produkty rozkladu (metylortuť). V posledných storočiach sa ortuť používala na meranie teploty v klinických teplomeroch. Na tento účel sa používa teplotne závislá expanzia ortuti.
V klinickom teplomeri je asi 1 gram ortuti. Ak sa rozbije sklo klinického teplomeru, existuje riziko uvoľnenia ortuti, ktorá sa už pri izbovej teplote v malých dávkach odparuje na vysoko toxické výpary. Výskumy a štúdie však preukázali, že tieto dávky sú také malé, že pacientovi nehrozí žiadne nebezpečenstvo inhalácia.
Z bezpečnostných dôvodov bol v Európskej únii v roku 2009 zakázaný predaj teplomerov obsahujúcich ortuť. Namiesto toho sa čoraz častejšie používajú teplomery pracujúce s alkoholom. Amalgám je voľná zlúčenina niekoľkých ťažkých kovov.
Okrem ortuti (50% obsahu) obsahuje striebro, cín a meď. Aj keď je účinok ortuti v amalgáme na ľudské telo kontroverzný, v zubnom lekárstve sa používa na zubné výplne (plomby). Výskum ukázal, že amalgám sa v priebehu rokov pomaly rozpúšťa.
Po 10 rokoch len asi 50% ortuti v pečať je vľavo. Účinok ortuti uvoľňovanej a odparovanej pri telesnej teplote je však kontroverzný a je predmetom mnohých ďalších vyšetrovaní. Doteraz nebolo možné dokázať žiadne nebezpečenstvo otravy ortuťou.
Z bezpečnostných dôvodov je použitie amalgámových výplní u detí, dospievajúcich, žien v plodnom veku a pacientov oblička choroba je zakázaná od roku 1995. Často používané alternatívne náplne (kompozitné alebo ormocere) majú v porovnaní s amalgámom oveľa kratšiu trvanlivosť a musia sa meniť častejšie. Veľká časť dnes používaných energeticky úsporných žiaroviek obsahuje ortuť.
Ak sa žiarovka rozbije a ortuť sa uvoľní, existuje riziko tvorby vysoko toxických ortuťových plynov. Pretože sú však malé množstvá, človeku nehrozí žiadne nebezpečenstvo inhalácia týchto pár. Z bezpečnostných dôvodov by mali byť malé deti a zvieratá premiestnené z blízkosti zdroja ortuti, pretože sa šíria hlavne v zemi a zvyšujú riziko otravy.
Množstvo ortuti sa musí likvidovať pomocou špeciálne navrhnutých odsávačov. V prípade potreby je možné množstvá tiež najskôr pozametať do vzduchotesného pohára. Navyše rozsiahly vetranie musí byť zabezpečené.
Pri niekoľkých vyšetrovaniach sa zistilo zvýšené množstvo ortuti v tuniakoch. Ani jedno z týchto vyšetrovaní však neprekročilo limitnú hodnotu EÚ, pri prekročení ktorej existuje pri konzumácii nebezpečenstvo pre ľudí. Tuniaky absorbujú organickú ortuť cez vodu. Malé množstvo ortuti sa uvoľňuje do riek a oceánov odpadovou vodou z rôznych tovární.
V tele tuniaka sa tvoria medziprodukty ortuti, ktoré sú pre človeka veľmi toxické. Z bezpečnostných dôvodov je konzumácia tuniaka počas tehotenstva a laktácii by sa malo zabrániť, pretože ortuť sa môže šíriť do embryotela cez placenta, okrem iného. Po celé desaťročia sa konzervačný prostriedok tiomersal obsahujúci ortuť používal aj pre tekuté vakcíny. Podľa mnohých štúdií však nebolo možné zistiť nijakú súvislosť medzi vakcínami a možným výskytom (neurologických) príznakov. Pretože však nie je možné vylúčiť možné škody, boli látky obsahujúce ortuť z vakcín od roku 2000 odstránené.
