Faktory osobnosti
O tom, či človek ochorie, môže rozhodnúť aj jeho osobnosť depresia. Štúdie preukázali, že extrémne usporiadaní, kompulzívni, výkonnostne orientovaní ľudia (tzv. Melancholický typ) s nízkym sebavedomím pravdepodobne trpia depresia než napríklad ľudia s veľmi sebavedomými a silnými osobnostnými vlastnosťami. Častejšie trpia aj ľudia s nízkou frustračnou toleranciou (tj. Ľudia, ktorí majú ťažkosti so sklamaním) depresia častejšie a rýchlejšie.
Okrem genetiky a osobnosti zohráva naša výchova tiež dôležitú úlohu pri vzniku depresie. Napríklad, ak deti prežívali svojich rodičov ako veľmi priľnavých a úzkostných a starostlivých, pravdepodobne sa tieto deti nikdy nenaučili robiť svoje vlastné rozhodnutia, odlúčiť sa od svojich rodičov a byť sebavedomí. Často sa nenaučili zvládať stres alebo robiť vlastné rozhodnutia.
Ak sa tieto deti potom dostanú do situácií dospelých, v ktorých musia konať nezávisle a prevziať zodpovednosť, často sa cítia ohromení. Dekompenzujú sa a často nevidia východisko. Psychodynamicky to vedie k regresii (regresii), ktorá sa prejavuje nedostatkom pohonu, únavou a sociálnym stiahnutím.
Paralelne s tým často dochádza k pocitom viny a obviňovaniu zo seba samého. Človek sa cíti ako zlyhanie, pri ktorom sa negatívne myšlienky ešte zosilňujú a môžu v konečnom dôsledku viesť k samovražedným sklonom (samovražda). Dôležitú úlohu tu zohráva aj teória „naučenej bezmocnosti“.
Táto teória hovorí, že ľudia veria, že sú bezmocní v rôznych veciach; že nikdy nemôžu nič zmeniť. Ak napríklad ľudia zlyhajú na pracovnom pohovore, myslia si to preto, že zlyhajú. Ak potom človek začne tieto myšlienky zovšeobecňovať, tj rozširovať ich do ďalších oblastí života, dostane sa do myšlienkových vzorcov naučenej bezmocnosti.
Títo ľudia si myslia napríklad: „Nemôžem sa ani zamestnať a nemôžem prestať fajčenie. Nech začnem čokoľvek, nemôžem nič robiť. Takže som zlyhanie.
"Takéto myšlienky majú drastické následky na našu sebaúctu a náš život." Postihnutí často ustúpia a stanú sa pasívni. To následne vedie k tomu, že v skutočnosti nemenia svoju situáciu a budúcnosť vyzerá pesimisticky. Narušený vzťah matky a dieťaťa, skorá strata rodiča alebo nedostatok sebaúcty od samého začiatku detstva môže tiež viesť k osobitnej zraniteľnosti (zraniteľnosti) voči stresové faktory a sklamania a nakoniec končí depresiou. Aj nedostatočne spracované stresové traumy z minulosti (napríklad znásilnenie alebo vojnové skúsenosti) je možné oživiť v súčasných konfliktoch (odlúčenie od partnera) a podporiť prepuknutie depresie.
Reaktívne faktory
Depresia sa často vyskytuje iba vtedy, keď sa vyskytnú určité negatívne, stresujúce alebo kritické životné udalosti. Môžu sa pohybovať od presťahovania sa alebo dosiahnutia dôchodkového veku (relokácia), odlúčenia od životných partnerov alebo smrti blízkych. Chronické konflikty (napríklad konfliktné partnerstvo alebo trvalé preťaženie v práci) môžu tiež dlhodobo viesť k depresiám. Ďalšie štúdie preukázali, že stresujúce životné udalosti, ako sú svadby alebo sťahovanie, vedú k zvýšenému uvoľňovaniu kortizolu (stresového hormónu). To zase ovplyvňuje náš metabolizmus, vyvádza ho vyvážiť a nakoniec môže viesť k nástupu depresie.
Všetky články v tejto sérii:
