Peristaltika predstavuje svalový pohyb rôznych dutých orgánov. Z nich sa nepoháňajúca peristaltika vyskytuje hlavne v čreve. Slúži na zmiešanie obsahu čreva.
Čo je nepropulzívna peristaltika?
Peristaltika predstavuje svalový pohyb rôznych dutých orgánov. Z nich sa nepoháňajúca peristaltika vyskytuje hlavne v čreve. Peristaltika je rytmický pohyb svalov rôznych dutých orgánov, ako je pažerák, žalúdok, črevá alebo močovod. Nepoháňavá peristaltika je dôležitá iba pre črevo. Nepoužíva sa na prepravu, ale zaisťuje dobré premiešanie črevného obsahu v tenkom alebo hrubom čreve. Peristaltika sa vyznačuje zvlneným pohybom dutých orgánov. V prípade tráviaci trakt, pohyby zabezpečujú hlavne transport a miešanie potravinovej buničiny, ktorá sa pohybuje pažerákom, žalúdok a črevá do črevného vývodu. Existujú tri formy peristaltiky. Patria sem propulzívna, nepohonná a retrográdna peristaltika. Pri propulzívnej peristaltike sa črevný obsah transportuje v aborálnom smere (smerom k anus). Retrográdna peristaltika transportuje potravinovú buničinu späť. K tomu dochádza napríklad počas zvracanie. Nepoháňavá peristaltika je charakterizovaná rytmickou segmentáciou a oscilačným pohybom, ktoré kontinuálne miešajú buničinu alebo črevný obsah bez ich ďalšieho transportu. Z dôvodu nepropulzívnej peristaltiky trvá prechod črevom až 36 hodín.
Funkcia a úloha
Po prechode žalúdočným portálom sa začala nepropulzívna peristaltika tenké črevo už začína vstupom potravinovej buničiny do dvanástnik. Jedná sa o rytmické pohyby čreva, ktoré sa nazývajú segmentácie. V priebehu týchto pohybov sa tráviaca sekrécia pankreasu pridáva do buničiny potravy a ďalej sa mieša. Zároveň však dochádza aj k hnacej peristaltike, ktorá potravnú buničinu transportuje ďalej. Dôležité živiny sa vstrebávajú vilóznymi pohybmi. V čreve sa teda vyskytujú ako hnacie, tak aj nepohlavné črevné pohyby tenké črevo. Črevný obsah sa pomaly transportuje aborálnym smerom a najskôr vstupuje do hrubého čreva (dvojbodka). V dvojbodka, prebiehajú hlavne nepoháňacie črevné pohyby. Počas tohto procesu sa črevný obsah ďalej zmieša, zahustí a uskladní. Hlavný pohyb v dvojbodka pozostáva zo segmentácií na miešanie. To má za následok dlhé časy prepravy zvyškov potravy. Úplný prechod črevným obsahom trvá v priemere asi 30 až 36 hodín. Počas segmentácií zostáva črevný obsah často dlho na rovnakom mieste. Počas týchto pohybov sa ďalší transport obvykle neuskutočňuje. Len zriedka, asi raz až trikrát denne, dôjde k náhlemu pohonu hmota pohyb črevného obsahu smerom k konečník. To hmota pohyb je vyvolaný gastrokolickým reflexom po jedle. Dráždením žalúdočných receptorov sa cez autonómny signál prenáša do hrubého čreva nervový systém, načo hnacie hmota nastáva pohyb. Tento náhly hromadný pohyb je jediný spôsob, ako dopraviť črevný obsah k anus a iniciovať defekáciu. Hlavnú zložku črevného pohybu však tvorí nehmotná peristaltika, ktorá okrem miešania prispieva aj k ukladaniu črevného obsahu. Počas segmentácie sú vlny kontrakcie črevných svalov aborálne aj antiperistaltické. Dlhšia retencia črevného obsahu vo vzostupnom hrubom čreve (časť hrubého čreva) stále umožňuje dostatočné množstvo voda, elektrolytya mastné kyseliny byť absorbovaný. Niektoré zložky potravín sa navyše stále rozkladajú a využívajú v baktérie. Kontrolu črevného pohybu zaisťuje predovšetkým autonómna enterická látka nervový systém. Zriedkavý pohyb hmoty vyžaduje signál zo smeru žalúdok, ktorý sa prenáša do hrubého čreva autonómnym nervový systém. Počas segmentácií sa vyskytujú prstencové zúženia, ktoré spolu s neustále sa zvyšujúcim tonusom pruhov pozdĺžneho svalu (taenia) vedú k haustre (vydutiu črevnej steny). V oblasti haustra sa črevný obsah uchováva dlhšiu dobu a môže tak stále slúžiť ako zdroj dôležitých živín.
Choroby a choroby
Ako už bolo spomenuté, nepropulzívna peristaltika predlžuje čas pobytu črevného obsahu v určitých oblastiach hrubého čreva. Keď sa však zníži segmentálna kontrakcia prstencových svalov hrubého čreva, je prítomná porucha nepropulzívnej peristaltiky. V tomto prípade dochádza k zrýchlenému črevnému prechodu črevného obsahu. To má za následok chudnutie hnačka. Kvôli kratšej dobe pobytu v čreve už nemôže byť črevný obsah dostatočne dehydratovaný. Príčiny porúch nepoháňacej peristaltiky môžu byť rôzne. Často vegetatívne-funkčné hnačka je prítomný. Je to spôsobené zvýšeným sympatickým tónom počas úzkosti resp stres. Hnačka sa môžu vyskytnúť aj v kontexte syndróm dráždivého čreva. Dôležitú úlohu tu často zohrávajú aj psychologické faktory, ktoré ovplyvňujú peristaltiku čriev. U diabetika polyneuropatiarôzne nervy sú poškodené, čo môže spôsobiť aj poruchy v nepohniskovej peristaltike, ktoré môžu viesť na hnačky aj zápcha. V takom prípade je narušený jemne vyladený vzťah medzi hnacou a nepohniskovou peristaltikou. Podľa toho aký nervy sú ovplyvnené, polyneuropatie môže mať za následok vodnatú hnačku alebo naopak megakolón. Pre megakolón je charakteristický chronický zápcha a zväčšené hrubé črevo. Hormonálne poruchy tiež často hrajú hlavnú úlohu v intestinálnej motilite. Napríklad, hypertyreóza (hyperaktívna štítna žľaza) tiež spôsobuje zrýchlený intestinálny prechod. Mnohé chronické ochorenia čriev navyše ovplyvňujú funkciu kruhových svalov v čreve a spôsobujú buď zrýchlený alebo oneskorený priechod črevom.
