úvod
Nestability sa vyskytujú predovšetkým v ramenný kĺb, čo možno vysvetliť anatómiou ramenného kĺbu. Relatívne veľká hlava of ramennej kontrastuje s oveľa menšou glenoidnou dutinou, ktorej povrch kĺbu je len asi jednou tretinou plochy hlavy humerusu. Táto anatomická štruktúra glenohumerálneho kĺbu umožňuje veľmi rozsiahlu pohyblivosť ramena a ruky.
Tento trochu nepriaznivý pomer veľkosti dvoch spoločných partnerov je kompenzovaný rôznymi anatomicky dôležitými štruktúrami, ktoré zabezpečujú, že ramenný kĺb zostáva stabilný a nevykláňa sa (luxuje). Napríklad povrch dutiny glenoidu sa elasticky zväčšuje takzvaným kĺbom peru (labrum glenoidale) a celú ramenný kĺb je ohraničený a kĺbová kapsula ktorý stabilizuje a centruje hlava of ramennej. Optimálna voľnosť pohybu vo všetkých priestorových smeroch ramena je možná len na úkor stability kĺbu.
To vysvetľuje, prečo sa rameno vykĺbuje najčastejšie zo všetkých kĺby v ľudskom tele. Nestabilita ramenného kĺbu môže byť vrodená alebo sa môže vyskytnúť po nehode. Nestabilita ramenného kĺbu má často za následok náhle prasknutie kĺbu peru or kĺbová kapsula v dôsledku traumatickej dislokácie ramenného kĺbu.
Najbežnejším poranením spojeným s nestabilitou ramenného kĺbu je takzvaná „Bankartova lézia“. To je zvyčajne spôsobené vykĺbením ramena dopredu pri nehode, pri ktorej je kĺb peru v dolnej časti predného okraja glenoidu sa čiastočne alebo úplne roztrhnú. Kvôli Bankartovej lézii kĺbový ret v tejto oblasti už nemôže správne stabilizovať ramenný kĺb a môže ľahko dôjsť k (ďalšiemu) vykĺbeniu ramena.
Nestabilita ramenného kĺbu sa môže prejaviť ako závažná bolesť. Taktiež je opísaná nestabilita a súvisiaca slabosť v oblasti ramien a neschopnosť hýbať sa ramenom. Môže sa vyskytnúť opuch ramenného kĺbu, ako aj necitlivosť a mravčenie (parestézia) okolo ramena alebo v prstoch.
Nestabilita ramenného kĺbu sa najčastejšie vyskytuje po nehode, zvyčajne pri športových činnostiach, ako je futbal alebo lyžovanie. Nie je nezvyčajné, že nehoda spočiatku viedla k luxácii ramenného kĺbu (vykĺbenie ramennej kosti) hlava), ktoré je potrebné premiestniť. Riziko ďalších dislokácií, ktoré nasledujú neskôr, určuje.
V niektorých prípadoch nestabilite ramenného kĺbu nepredchádza nehoda. V takom prípade by sa mala stanoviť podrobná diagnóza, aby sa určilo, či je nevyhnutný chirurgický zákrok, alebo či je možné najskôr vyskúšať konzervatívnu (nechirurgickú) liečbu nestability.
- Anatomické požiadavky
- Vek dotknutej osoby a
- Zodpovedajúca športová aktivita
V prvom rade pacient história medicíny je dôkladne vyšetrený, pokiaľ ide o sťažnosti spôsobené nestabilitou ramenného kĺbu.
Na potvrdenie diagnózy je potrebné aj klinické vyšetrenie ramenného kĺbu a rámovacie zobrazovacie procedúry. Týmto spôsobom je možné zhromaždiť cenné informácie o patologických zmenách v ramennom kĺbe a súvisiacich štruktúrach mäkkých tkanív. Štandardný postup je röntgen ramenného kĺbu, ale niekedy môže byť informačné aj zobrazenie ramena magnetickou rezonanciou (MRI, magnetická rezonancia ramenného kĺbu).
Ak sa má vykonať zákrok na liečbu nestability ramenného kĺbu, je zvyčajne potrebné vopred vykonať niekoľko laboratórnych vyšetrení, zriedka EKG (elektrokardiogram) a písm Röntgen z truhla. Klinický obraz nestability ramenného kĺbu možno rozdeliť do rôznych kategórií. Najskôr je možné rozlíšiť dislokáciu od subluxácie, pretože v prípade úplnej dislokácie (luxácie) nie je možné zistiť kontakt medzi povrchmi kĺbov.
Ďalej sa rozlišuje medzi traumatickou (s nehodou) a atraumatickou (bez nehody) nestabilitou ramenného kĺbu, v závislosti od príčiny. Väčšina akútnych dislokácií je anterior (anterior) alebo anterior-inferior (anterior-inferior), iba veľmi zriedka je smer dislokácie zadný (dorzálny).
- Rozsah
- Frekvencia
- Závažnosť a
- Smer
Liečba nestability ramenného kĺbu sa dá v zásade uskutočniť dvoma rôznymi spôsobmi: 1. konzervatívnou terapiou A vykĺbené rameno čo najskôr premiestniť.
Predtým an Röntgen mala by sa vykonať kontrola na vylúčenie poranení kostí. Ak je to potrebné, redukciu je možné vykonať v krátkosti anestézie. Ak bolo rameno predtým vykĺbené, je možné vykĺbenie vykonať bez anestézie.
V niektorých prípadoch je možná aj konzervatívna (nechirurgická) liečba, ktorá zohľadňuje individuálne anatomické príčiny nestability ramena. V tomto prípade, bolesť je zmiernený vhodným lieky proti bolesti a po vykĺbení je rameno na krátky čas imobilizované (napr. v bandáži Gilchrist). Následne sa odporúča intenzívny tréning svalov (najmä chrbtových) pod fyzioterapeutickým dohľadom.
Chirurgická liečba Chirurgická liečba nestability ramena má za cieľ napraviť existujúce poranenie, aby sa čo najpresnejšie obnovila normálna anatómia. Vo väčšine prípadov sa operácia nestability ramena vykonáva artroskopicky, tj ako súčasť kĺbu endoskopia. Táto chirurgická technika je minimálne invazívna, pretože sa zvyčajne vyžadujú iba dva až tri malé rezy kože s dĺžkou približne jeden centimeter.
Iba vo veľmi zriedkavých prípadoch môže byť nevyhnutný otvorený chirurgický zákrok, napríklad ak sú kostné triesky spôsobené luxáciou ramenného kĺbu a voľne „plávajú okolo“ v kĺbovom priestore. Pri artroskopickom zákroku sa cez malé otvory v ramennom kĺbe zavádza optika s kamerovým systémom a zodpovedajúce špeciálne nástroje. Týmto spôsobom je možné opraviť existujúce poškodenie ramenného kĺbu.
V mnohých prípadoch sa roztrhnutá kapsula alebo roztrhnutý kĺbový ret opätovne pripevní na kosť pomocou závitovej kotvy. Tieto švy sú biologicky resorpčné implantáty, čo znamená, že sa po určitom čase rozpúšťajú a nie je potrebné ich odstraňovať. Po tomto čase sa anatomická štruktúra opäť zahojila.
Pooperačná liečba Ihneď po operácii je pacientovi nasadená ramenná dlaha (ortéza), ktorá umožňuje iba veľmi obmedzenú pohyblivosť ramenného kĺbu. Kvôli ochrane môže začať proces stabilizácie a zjazvenia, čo zvyčajne vedie opäť k stabilnému ramenu. Dočasne existuje obmedzenie pohyblivosti v ramene, najmä vyhýbaním sa únos a vonkajšie rotačné pohyby (mohlo by to opäť vykĺbiť rameno).
Vyhliadky na úspech pri chirurgickej liečbe nestability ramenných kĺbov sú veľmi dobré; vo viac ako 95 percentách prípadov je možné opäť dosiahnuť stabilitu ramenného kĺbu. Predpokladom pre to je optimálna následná liečba v súlade s odporúčaniami ošetrujúceho lekára alebo terapeuta.
