Muzikoterapia: Liečba, účinky a riziká

hudba terapie využíva liečivé účinky hudby na zmiernenie a liečenie najrôznejších fyzických a psychických ochorení. Jedná sa o vedecko-technický odbor zameraný na akúkoľvek formu hudby terapie.

Čo je to muzikoterapia?

Cieľom je pri účelnom využívaní hudby, či už inštrumentálnej, vokálnej alebo inej formy hudobného výkonu, podporovať, propagovať, udržiavať a v najlepšom prípade úplne obnoviť duševné, fyzické a duchovné vlastnosti. zdravie. Pri cielenom využívaní hudby to môže byť inštrumentálna hudba, spev alebo iné formy hudobného výkonu, duševné, fyzické a duchovné zdravie by mali byť podporované, propagované, udržiavané a v najlepšom prípade úplne obnovené. To, že hudba vo všetkých svojich aspektoch môže mať liečivý účinok, sa dnes považuje za nespochybniteľné. Ako forma terapie aplikovaná priamo na ľudí a zvieratá, muzikoterapia je vždy zameraná na prax, ale úzko vychádza z vedeckých štandardov. Prirodzene existuje úzka interakcia medzi muzikoterapiou a inými vednými disciplínami, napríklad medicínou, psychológiou alebo pedagogikou. Muzikoterapia je iba kolektívny pojem, a generic výraz pre rôzne koncepty muzikoterapie, ktoré sa vyvíjali po mnoho storočí. Hudobnú terapiu možno zo svojej podstaty najlepšie opísať ako formu psychoterapie pretože priamo ovplyvňuje náladu pacienta. Muzikoterapia sa používa u detí i dospelých so značným úspechom. Pre úspech muzikoterapie nie je nevyhnutné, či má pacient hudobný sklon alebo nie. Muzikoterapia ako samostatný študijný odbor na nemeckých univerzitách existuje až od polovice 1970. rokov. Okrem úplných študijných odborov na univerzitách aplikovaných vied s možnosťou bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia ako hudobní terapeuti je možné absolvovať aj externé študijné kurzy. Mnoho absolventov hudobných terapeutov, pracujúcich klinicky alebo v súkromnej praxi, sa špecializovalo na oblasti v rámci muzikoterapie.

Funkcia, účinok a ciele

Aj keď je muzikoterapia ako samostatné odvetvie vedy ešte celkom mladá, začiatky tejto formy terapie siahajú pomerne dlho do minulosti. Zistenia z tohto empirizmu sa takmer všetky dostali do profesionálnej aplikácie muzikoterapie v súčasnosti. Hudba bola nevedomky vždy súčasťou liečby ako liečebného rituálu všetkých národov. Hudba vyvoláva spomienky a má okamžitý vplyv na nálady a emočné stavy. Uľahčením prístupu do podvedomia možno zahájiť liečebné procesy na hlbokej psychologickej úrovni. Účinky idú oveľa ďalej ako účinky placebo, čo sa dalo nepochybne preukázať v niekoľkých randomizovaných štúdiách. Hudba bola napokon neoddeliteľnou súčasťou liečebných procedúr až do 19. storočia. Potom sa jeho význam v Európe do veľkej miery stratil a pozornosť si znovu získal až po skončení druhej svetovej vojny, potom pod názvom muzikoterapia. Profesionálna medicínska aplikácia muzikoterapie dnes prebieha ako integračný koncept v rámci multimodálnej terapie. V psychiatrii, neurológii, geriatrii alebo pediatrii sa muzikoterapia nikdy nepoužíva ako jediná terapia, ale vždy je zakotvená v terapeutickom koncepte rôznych liečebných metód. Muzikoterapia sa však rovná ostatným formám terapie a nechápe sa iba ako doplnok k nim. Muzikoterapeutické sedenia môžu byť ponúkané všetkým vekovým skupinám ľudí pri individuálnych alebo skupinových terapiách. V rámci úplného alebo čiastočného pobytu v nemocnici je muzikoterapia ponúkaná ako samostatná forma terapie, najmä v pediatrii. V ambulantnej starostlivosti sa muzikoterapia ponúka v kanceláriách praktických hudobných terapeutov alebo v centrách sociálnej pedagogiky. Muzikoterapia si našla cestu aj do zákonného katalógu výhod zdravie poistenie. Pacienti so zákonným zdravotným poistením môžu preto využívať muzikoterapiu na viacerých terapeutických sedeniach, a to aj po vydaní lekárskeho predpisu ošetrujúcim lekárom. Obzvlášť pôsobivé úspechy v liečbe boli zaznamenané u detí, pretože stále majú bezstarostný, nestranný a ľahký prístup k akejkoľvek forme hudby. Deťom záleží len na tom, či sú poznámky nesprávne alebo či bubnovanie nie je včas. Je známe, že hudba u detí vyvoláva prirodzené nutkanie pohybovať sa. Práve túto okolnosť využíva hudobná terapia v prípade oneskorenia vývoja, agresie, autizmus alebo problémy s rečou. Napríklad u dospelých sa liečba hudbou zameriava na lepšie zvládanie chronickej bolesť syndrómy alebo fyzické alebo psychické traumy. V onkológii sa na úľavu používajú muzikoterapeutické sedenia stres po chemoterapie a radiačná terapia. Muzikoterapia sa stala nevyhnutnou aj pri rehabilitácii mŕtvica pacienti.

Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá

Muzikoterapia zo svojej podstaty nesie len malý potenciál pre riziká alebo vedľajšie účinky. Ak pokus o terapiu zlyhá, hudobný terapeut zmení prístup k liečbe a použije ďalšie spevy, tóny a štýly hudby. Berú sa do úvahy aj osobné preferencie pacienta. Na dosiahnutie terapeutického úspechu sa často vyžaduje aj kombinácia inštrumentálnej hry a spevu, ktorá sa zriedka vyskytuje po prvom sedení. Pacienti preto musia byť trpezliví, kým nebudú ich sťažnosti zmiernené. Už na prvom sedení si pacient všimne, či je pre neho zvolený koncept muzikoterapie celkovo koherentný alebo nie. Vplyvom hudby na podvedomie môže počas terapeutických sedení dôjsť k silným emocionálnym výkyvom a emocionálnym výbuchom, ktoré musí terapeut veľmi pozorne sledovať. Niekedy môže byť dokonca nevyhnutné liečbu prerušiť, aspoň zatiaľ, a pokračovať v nej neskôr. Takzvaná kvalitatívna metodológia výskumu je v muzikoterapii v priamom porovnaní s inými vedami pomerne náročnejšia. Je to spôsobené rôznymi reakciami každého jednotlivca na muzikoterapiu. Napriek tomu sa pri pokusoch o štandardizáciu tokov procesov v muzikoterapii používajú takzvané umelecky analogické prístupy.