Mŕtvica: Môže pomôcť fyzioterapia?

A mŕtvica je obehová porucha v častiach mozog. Výsledkom je, že rôzne regióny mozog už nie sú dostatočne zásobené kyslíkom a živinami. Následky sa prejavujú vážnymi poruchami, ktoré závisia od rozsahu a umiestnenia mozog poškodenie. Po srdce choroba a rakovina, mŕtvica je treťou najčastejšou príčinou smrti a najčastejšou príčinou dlhodobého zdravotného postihnutia v Nemecku. Ďalšie pojmy sú apoplex alebo cerebrovaskulárna urážka.

Nácvik chôdze

Po a mŕtvica, schopnosť chodiť je vážne narušená alebo nemožná u dvoch z troch pacientov, musia sa preto naučiť chodiť od nuly. Najmä pacienti s hemiplegiou alebo extenzorom kŕčovitosť s tendenciou k chodidlám majú ťažkosti s chôdzou. Predtým, ako môže začať tréning chôdze v zmysle správnej chôdze, základné požiadavky, ako je dobrá posturálna kontrola a vyvážiť, musí byť natrénovaná dostatočná motorická kontrola a svalová sila na dolných končatinách.

S vhodnými cvičeniami by sa malo začať čo najskôr, najlepšie počas prvých 3 - 30 dní po mŕtvici. Potom by sa malo každý deň absolvovať najmenej 15 - 30 minút chôdze. V mnohých rehabilitačných zariadeniach je výcvik chôdze roboticky podporovaný.

Umožňuje pacientovi cvičiť s oporou pásu a odľahčením hmotnosti. Výhodou toho je, že pacient môže začať chodiť v ranom štádiu a môže správne precvičiť fázy chôdze so správnym prenosom hmotnosti. Prípadne je možné tréning chôdze vykonať aj medzi a bar, dňa a bezat školiteľom alebo s dvoma osobami na zabezpečenie. Popri praktickom nácviku chôdze by sa mal vykonávať takzvaný „Mentálny tréning“: Pacient si predstavuje jednotlivé pohyby pri chôdzi čisto kognitívne. Štúdie preukázali, že táto predstavivosť samotná v mozgu aktivuje zodpovedajúce oblasti mozgu a má pozitívny vplyv na skutočnú chôdzu.

príznaky

príznaky mŕtvice závisí od polohy a rozsahu plavidla occlusion. Napríklad, ak dôjde k mozgovej mŕtvici v čelnom laloku mozgu, okrem porúch koncentrácie a poruchy motorickej kontroly môžu nastať aj zmeny osobnosti. Ak naopak mozoček je postihnutý mozgovou príhodou, postihnutá osoba má ťažkosti s vyvážiť a koordinácie.

Ak je mozgový kmeň postihnutý mozgovou príhodou, cievna mozgová príhoda je obzvlášť životu nebezpečná. Je to preto, že mozgový kmeň reguluje srdce sadzba a dýchanie sadzba. Tieto príklady majú ilustrovať, že každá mozgová príhoda má iné príznaky.

Najčastejšie príznaky sú však tieto: paréza (ochrnutie), poruchy citlivosti, vyvážiť poruchy, afázia (porucha porozumenia reči a tvorby slov), apraxia (ťažkosti pri vykonávaní konkrétnych pohybov a činností), Pamäť poruchy, ataxia (poruchy chôdze) a poruchy zraku. Drsne sa rozlišuje, či k mŕtvici došlo v ľavej hemisfére (= dominantná hemisféra) alebo v pravej hemisfére (nedominantná hemisféra). Toto rozlíšenie je dôležité, pretože príznaky sa vždy vyskytujú na kontralaterálnej (= opačnej) strane ako mŕtvica.

Ak dôjde k mŕtvici v ľavej hemisfére, pacient je ochrnutý na pravej strane. Pacienti s mozgovou príhodou v ľavej hemisfére mozgu často trpia hemiplegiou, afáziou (poruchou reči), hemianopsiou (zhoršenie zraku so stratou hemiplegického zorného poľa) a spomaleným spracovaním informácií. Okrem toho sa často vyskytuje znížená tolerancia frustrácie a kompulzívnych tendencií. Ak je mŕtvica naopak lokalizovaná v pravej hemisfére mozgu, okrem hemiplégie sa jedná aj o zanedbanie (zanedbanie jednej polovice miestnosti alebo tela), Pamäť často sa vyskytujú poruchy, problémy so sústredením a emočná nestabilita.

  • Príznaky mŕtvice
  • Fyzioterapia podľa Bobatha
  • Fyzioterapeutický tréning koordinácie a rovnováhy