Synonymá
Latinsky Cranium = lebka a Os sacrum = krížová kosť: kranio-sakrálna terapia = „kranio-sakrálna terapia“; aj kraniosakrálna terapia alebo kraniosakrálna osteopatia
úvod
Kraniosakrálna terapia (kranio-sakrálna terapia) je jemná, manuálna forma liečby (vykonávaná rukami), ktorá je odvetvím osteopatia. Je to alternatívna liečebná metóda na zmiernenie fyzických a duševných chorôb. Kraniosakrálnu terapiu (kraniosakrálnu terapiu) postuloval v roku 1930 americko-americký osteopatický lekár William Garner Sutherland.
Vyvinula sa z osteopatia. John E. Upledger ďalej vylepšil Sutherlandovu „Osteopatia v lebečnej oblasti “a vyvinuli koncept 10 jednotlivých krokov kombinovaných s alternatívou psychoterapie 70. rokov. Nazval ho „Somato Emotional Release“ (fyzicko-emočné riešenie), v ktorom predstavil takzvané „energetické cysty“, ktoré sa po traume fixovali v tkanive.
Rozmach kraniosakrálnej terapie nastal za posledných 20 rokov, keď si terapiu vyskúšali maséri, fyzioterapeuti a alternatívni lekári. Základnou myšlienkou kraniosakrálnej terapie je porucha v kraniosakrálnom systéme. Tento systém obsahuje chrbticu, sacrum, lebka kosti, meninges a mozgovomiechový mok (tekutina), ktorý chráni mozog a miecha.
Mozgovo-miechový mok (tekutina) sa produkuje v mozog a prúdi okolo mozgu a miecha v takzvaných likérových priestoroch. V závislosti od teórie sa predpokladá, že z tohto priestoru sa do tohto priestoru vysiela vlna 6-14 krát za minútu lebka k sacrum. Tento takzvaný „kraniosakrálny impulz“ sa považuje za „tok energie“.
Navrhovatelia teórie predpokladajú, že tento impulz naznačuje poriadok a pohyblivosť lebečnej kostry a má vplyv na pohodu. Ak dôjde k zmene prietoku mozgovej tekutiny, môžu sa vyskytnúť určité choroby a príznaky. Napríklad u komatóznych pacientov je pulzová frekvencia 2-4 krát za minútu kvôli mozog lézie.
U hyperkinetických detí alebo u akút horúčka podmienkach je na druhej strane neobvykle vysoký. Ďalej sa predpokladá, že: lebka stehy na hlava kosti nenarástli spolu pevne, a preto sa môžu ľahko posunúť proti sebe. To umožňuje cítiť kraniosakrálny pulz na lebke a sacrum.
Poruchy v prúdení mozgovej tekutiny sú údajne spôsobené napätím vo svaloch, spojivové tkanivo or meninges. Pohybové obmedzenia kosti lebky, chrbtice alebo panvy tiež menia rytmus. Kraniosakrálna terapia je v zásade vhodná pre všetky vekové skupiny a väčšinu sťažností.
Iniciuje sa hlboký proces hojenia, ktorý rozpúšťa vzorce chorôb a obnovuje ich zdravie. Cieľom liečby je znovuzískanie a vyvážiť vodného rytmu mozgu. Pacient leží na svojom žalúdok alebo späť počas liečby a snaží sa úplne relaxovať.
Terapeut sa teraz pokúša cítiť kraniosakrálny rytmus pacienta palpáciou (palpáciou) lebky a krížovej kosti. Pokojná atmosféra je pre to veľmi dôležitá. Terapeut musí mať trpezlivosť a empatiu, v neposlednom rade sa musí hlboko presadiť relaxácie u pacienta.
Od lebky sa terapeut prepracuje až po chrbticu k krížom a panve. Ako „presný mechanik“ zistí napätie a blokovanie životných prúdov na tejto ceste a rozpúšťa zdroje vyrušenia jemným tlakom, masážami alebo inými technikami, až kým nebudete opäť cítiť rovnomerný pulz. Liečba je celkovo pacientmi vnímaná ako veľmi príjemná, preto mnohí počas liečby zaspávajú.
Tieto techniky sú veľmi účinné a sú dobre tolerované práve preto, že sú neinvazívne (nepoškodzujú). Počas liečby nedochádza len k zníženiu fyzického napätia, ale aj k psychickému a emočnému. Rozpustením pohybových obmedzení sa využívajú a podporujú samoliečebné sily pacienta.
Liečba trvá asi jednu hodinu. Kraniosakrálna terapia pre dospelých môže pozostávať z 2 až 20 individuálnych ošetrení. Medzi ošetreniami by mal byť interval jedného týždňa.
Deti môžu tiež podstúpiť dve procedúry v jednom týždni, celkovo ich však absolvuje menej. Všeobecne sa terapia delí na dve oblasti. Prvým je štrukturálne ošetrenie.
Patria sem choroby kostí, kĺby a tiel stavcov. Typické sťažnosti sú bolesti hlavy, bolesti chrbta, svalové napätie, artróza kvôli nesprávnym postaveniam čeľuste atď. Druhá je emotívna relaxácie.
Psychický stres a trauma spôsobujú napätie, napr meninges, a môže viesť k štúdium problémy, migrény, stres atď. Relaxácia týchto oblastí vedie k riešeniu psychických problémov. V mnohých prípadoch je indikovaná kraniosakrálna liečba.
Kraniosakrálna terapia je obzvlášť užitočná u novorodencov a kojencov, pretože poruchy, ktoré sa vyskytujú už v tomto veku (embryonálny vývoj a / alebo pôrodné traumy / pôrod), je možné najlepšie eliminovať. Priaznivé progresie ochorenia sú dokumentované napríklad v dokumente: Ľudia, ktorí sa spoliehajú výlučne na kraniosakrálnu terapiu, riskujú, že budú prehliadnutí závažných ochorení alebo nebudú dostatočne liečení. Z tohto dôvodu by sa liečba mala vždy uskutočňovať po konzultácii s lekárom a mali by sa konzultovať skúsení terapeuti.
Kraniosakrálna terapia sa nesmie používať u ľudí s poškodením mozgu, napríklad s krvácaním do mozgu alebo so zvýšeným intrakraniálnym tlakom. Pri liečbe novorodencov existuje riziko, že špeciálnymi rukoväťami môže dôjsť k poraneniu mozgu, pretože medzery medzi lebečnými kosťami sú stále ďaleko od seba. Celkovo je však liečba bezbolestná, veľmi príjemná a zahŕňa len veľmi málo rizík. - Migréna, bolesti hlavy
- Astma, sinusitída, bronchitída
- Trauma (psychologické a fyzické následky nehôd)
- Sťažnosti na plecia a chrbát
- Tinitus, zápal stredného ucha
- Poruchy videnia
- Sťažnosti TMJ
- Poruchy centrálneho nervového systému
- Autizmus
- Tráviace problémy, napr. kolika
- Ortopedické problémy, napr. Skolióza
- Problémy s učením, nesústredenosť, chronická únava
- Emočné ťažkosti, zvládanie stresu
- Liečba bolesti brucha u dieťaťa, stenóza pyloru, ťažkosti s jedením, apatia, nedostatok sacieho reflexu
- Vývinové poruchy dojčiat, detí a dospievajúcich
