Komplikácie
Angiografie sú vo všeobecnosti invazívnym diagnostickým postupom. To znamená, že je narušená kožná bariéra, aby sa mohla dostať do vnútra tela. Komplikácie sú napriek tomu zvládnuteľné.
Najčastejšie nežiaduce komplikácie súvisia s pichnutie. Pretože kontrastná látka sa musí vstreknúť do krv plavidlá, cieva je poranená katétrom, ktorý je zvyčajne veľmi tenký. To zahŕňa väčšie riziká pri arteriálnych ochoreniach plavidlá ako s venóznymi cievami, ako krv tlak v tepna je výrazne vyššia.
Ak sa po zákroku krvácanie dostatočne nezastaví, dôjde k krvácaniu do okolitého tkaniva v mieste vpichu. V ojedinelých prípadoch sa môžu v cieve vyvinúť aj aneuryzmy alebo fistuly. V závislosti od miesta operácie, napríklad srdce, krátko po vyšetrení sa môže vyskytnúť mierny pocit napätia.
Pri samotnom vyšetrení sa človek zvyčajne veľmi necíti. Akákoľvek časť plavidlá a orgány, ktorými katéter prechádza, môžu byť teoreticky plastom zranené. Vďaka obzvlášť mäkkému a pružnému materiálu katétra boli tieto riziká teraz do značnej miery eliminované. Kontrastná látka môže u niektorých ľudí spôsobiť alergické reakcie. V závislosti od typu kontrastnej látky sú problémy s štítna žľaza or oblička može sa stať.
Kontrastné médium
Úloha kontrastnej látky v angiografia je prilákať pozornosť na rádiologickom obraze odchylným absorpčným správaním röntgenových lúčov. To umožňuje zreteľne odlíšiť oblasť, cez ktorú kontrastné médium preteká, od zvyšku mäkkého tkaniva v tele. Kontrastné látky obsahujúce jód sa používajú obzvlášť často.
Látky ako napr jód sú tiež známe ako Vysoko absorbujú rádioaktívne lúče a vytvárajú tak kontrast. Sú v kontraste s rôznymi novšími látkami.
Patria sem soľné roztoky alebo dokonca plynný oxid uhličitý. Volajú sa Röntgen negatívne, pretože sú extrémne priepustné pre lúče. Používajú sa hlavne na jód neznášanlivosť. Pre MRI angiografiasa používajú hlavne takzvané „cheláty gadolínia“.
MRI
angiografia v súvislosti s magnetickou rezonanciou je tiež známa ako magnetická rezonančná angiografia alebo skrátene „MRA“. Takto sa vytvorí trojrozmerný obraz v mnohých vrstvách a rovinách. Existuje niekoľko techník, ale na rozdiel od iných angiografických vyšetrení nie je potrebné zavádzať do cievy katéter.
Veľkou výhodou angiografií magnetickou rezonanciou je, že väčšinou nevyžadujú kontrastné médium, a teda ani nevyžadujú pichnutie plavidla. MRI, ktoré meria magnetizáciu všetkých mäkkých tkanív, detekuje vysokú magnetizáciu, najmä pri čerstvom prítoku krv. Skutočnosť, že zvyšné tkanivá nehybne stoja a prietok krvi sa mení iba v cievach, znamená, že je možné ich zobraziť s vysokou úrovňou signálu.
V ďalších postupoch sa môže tiež použiť kontrastné médium obsahujúce gadolínium. V takom prípade nie je potrebné používať dlhý katéter. Aj vo veľmi malom množstve výrazne zvyšuje cievne zobrazovanie. Ďalšou výhodou MRI je tiež nedostatok radiačnej záťaže, ktorú je potrebné vždy brať do úvahy pri snímaní röntgenových lúčov alebo CT snímok.
