Predstavivosť je termín používaný na opísanie sily predstavivosti u ľudí. Rozumieme pod tým schopnosť nechať obrázky vzniknúť pred našim duševným okom. V tejto súvislosti často hovoríme o priestorovej predstavivosti, ale odkazuje tiež na predstavivosť celých epizód. Až do Platóna (427 - 347 pred n. L.) Neexistovala teória o predstavivosti. Platón prehovoril ľudskej mentálnej schopnosti.
Aká je fakulta predstavivosti?
Predstavivosť je termín používaný na opísanie sily predstavivosti u ľudí. Rozumieme tomu tak, že znamená schopnosť vytvárať obrazy, ktoré sa objavujú v očiach našej mysle. Až do 18. storočia boli na Západe dominujúce Platónove úvahy o predstavivosti, myslení a vnímaní. Platón videl predstavivosť ako spojenie medzi vonkajšími zmyslovými dojmami a mysľou. Fantázia je prejavom fantázie a mieša sa v nej vnímanie a názor. Platón teda už veril, že myšlienka, predstavivosť a názor môžu byť nepravdivé alebo pravdivé. Platónov študent Aristoteles pokračoval v rozpracovávaní svojho učiteľa o predstavivosti a porozumení. Rozlišoval medzi vnímaním, ktoré je viazané na telo, napríklad chuťou do jedla, hnevom a zúrivosťou, a myslením bez zapojenia tela. V stredoveku sa rozlišovalo medzi Pamäť skorého vnímania a predstavivosti imaginárnych obrazov: „phantasiae“ a „phantasma“. Fantasmata vznikla v očiach vedcov prostredníctvom fantazírovaných obrazov, alegórií a mýtov, ktoré vyprodukovala voľná činnosť mysle. Dnes sa tomu hovorí produktívna predstavivosť. V tom čase sa však obidvom formám pripisovali negatívne vlastnosti. Všetko, čo sa nedalo spojiť s božskou existenciou, sa považovalo za nebezpečné. Cirkevní vedci boli presvedčení, že „phantasiae“ a „phantasma“ sú škodlivé pre ľudské poznanie. Fantázie boli považované za prekážky v porozumení božskej pravdy, fantasmaty boli jednoducho definované ako falošné predstavy. V 11. storočí sa objavili hlbšie predstavy o predstavivosti. Fantázia získala pozitívny význam. Vedci sa pokúsili určiť konkrétne miesto v mozog k duševným schopnostiam človeka. V období renesancie zastával názor, že predstavivosť pochádzala z hviezd a bola otázkou talentu. Počas osvietenstva bola fantázia čoraz dôležitejšia. Dnešní neurológovia dokážu vysvetliť veľa duševných procesov, ale nikto presne nevie, ako funguje fantázia.
Funkcia a úloha
Predstavivosť je výsledkom mnohých vplyvov a líši sa u každého človeka. Nedá sa oddeliť od kultúry a je základnou požiadavkou tvorivých procesov. Iba prostredníctvom fantázie je možné, aby živé bytosti interpretovali a porozumeli novým veciam. Obrazná predstavivosť je zakorenená vo všetkých oblastiach života. Fantázii sa preto hovorí aj predstavivosť, predstavivosť, predstavivosť a originalita. Obrazová predstavivosť zase nie je možná bez priestorovej predstavivosti. Priestorová predstavivosť sa vzťahuje na mentálny koncept pohybu alebo priestorového posunu a na vzájomný vzťah objektov, na ktoré sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Ďalej sa vzťahuje na orientáciu, to znamená na umiestnenie seba samého v priestorových podmienkach. Priestorová predstavivosť je pri športe nevyhnutná, najmä loptové hry, a dá sa vylepšiť kognitívnymi cvičeniami. Ani manuálna práca sa nezaobíde bez priestorovej predstavivosti. Dnes sa čoraz viac zameriava na stimuláciu detskej fantázie s cieľom lepšie pripraviť deti na zložitý svet. Poskytnutím času a priestoru deťom na hranie môžu lepšie rozvíjať svoju fantáziu. Počas hry prežíva fantáziu ako realitu. Integruje rôzne bytosti do svojho sveta fantázie, stávajú sa súčasťou jej každodenného života, pomoci a pohodlia. Neviditeľní priatelia z krajiny fantázie majú spoločenské a emocionálne úlohy. Fantázia dieťaťa je stále nezaťažená a bez úsudkov. Preto nás vždy prekvapuje detská neprerušená radosť z imaginárnej hry. V priebehu rokov je človek konfrontovaný s mnohými obmedzeniami, takže čoraz viac blokuje svoju predstavivosť. Prispievajú k tomu aj sociálne normy a úsudky.
Choroby a choroby
Fantázia má moc a môže spôsobiť fyzické reakcie. Ak si zo všetkých síl predstavujete šťavnatý citrón, do ktorého hrýzete, nevyhnutne ho zvrásnite ústa a klávesy kyselina. Samotná predstavivosť potom povedie k fyzickým reakciám. To, čo si predstavujeme, sa teda môžeme cítiť fyzicky aj psychicky. The mozog nerozlišuje, čo je realita a čo je predstavivosť. Na predstavivosť majú vplyv rôzne sily, hlavne zmyslové vnímanie. Môže to byť produktívne, ale aj škodlivé. Kognitívna vizualizácia si vyžaduje prácu mnohých mozog oblastiach. Existujú však ľudia, ktorým schopnosť predstavy úplne chýba. Trpia afantáziou. Postihnuté osoby nie sú schopné vytvárať si obrázky vo vnútornom oku. Obrazy, ktoré spôsobujú, že si spomíname, sú týmto ľuďom cudzie. Vedci majú podozrenie na poruchu v príslušných mozgových oblastiach. Niektoré duševné choroby zase spôsobujú prehnanú formu predstavivosti. Trpiaci napríklad trpia bludmi a majú takú aktívnu predstavivosť, že veria v skutočné veci, ktoré neexistujú. Schizofrénia je choroba, ktorá sa prejavuje halucinácie, formálne poruchy myslenia a bludy. Schizofrénia postihuje asi jedno percento svetovej populácie a spôsobuje vážne psychosociálne obmedzenia. Problémy s predstavivosťou môžu nastať aj v kontexte depresia. Ak je kognitívny výkon znížený o depresia, často sa rozvíjajú poruchy myslenia. Pre niektorých postihnutých je potom ťažké vyvodiť logické závery alebo sa zamerať na konkrétnu myšlienku. Klinické obrázky môžu byť veľmi odlišné v závislosti od osobnej dispozície.