hypochonder

Hypochondri vytrvalo a plní obáv hľadajú príznaky choroby, ktoré by mohli potvrdiť ich podozrenie. Neustále kontrolujú funkcie vlastného tela a orgánu. Hypochondri niekedy merajú telesnú teplotu a krv tlak každú hodinu; neustále cítia hrudky alebo iné zmeny.

Hypochondrie: nejedná sa o mužský fenomén

Dokonale normálne fyzické reakcie hypochondri často nesprávne odhadnú. Ak sú po výstupe zo štyroch schodov úhľadne zadychčaní, interpretujú to nie ako prejav nedostatku vhodnosť, ale ako prvý údaj o pľúca rakovina. Výskum Psychologického ústavu univerzity v Mohuči zistil, že asi sedem percent Nemcov preháňalo zdravie obavy.

Vedci z univerzít v Marburgu a Drážďanoch naopak považujú hypochondrie za vzácny jav. stav. Psychológovia v štandardizovanom rozhovore skúmali 4,181 18 náhodne vybraných Nemcov vo veku od 65 do XNUMX rokov. Iba tri z nich vykazovali príznaky ťažkého hypochondria a menej ako tri percentá trpeli vyslovenými alebo nereálnymi obavami z choroby.

Muži a ženy sú postihnuté približne rovnako často a sú zastúpené všetky vekové skupiny. Rozprávka o výlučne mužských hypochondroch teda nie je obhájiteľná.

Hypochondrici medzi študentmi medicíny

Napriek tomu skutočne existujú zhluky hypochondriálneho správania: napríklad medzi študentmi medicíny. Majú tendenciu objavovať samy o sebe príznaky, ktoré sú v súčasnosti témou aktuálnej prednášky. Spravidla táto ľahká forma hypochondrie („morbus clinicus“) rýchlo prechádza.

Televízne vysielanie o určitých formách chorôb priťahuje aj imaginárnych chorých ľudí. V dňoch nasledujúcich po vysielaní programu dňa kolorektálny karcinóm, Ebola vírusy alebo vtáčie chrípka, viditeľne veľké množstvo ľudí sa hlási na sekretariáty divákov redakcií televízie a k všeobecným lekárom, ktorí sa obávajú, že práve touto chorobou trpia. Podľa správy môže sťažnosť vyvolať už len zmienka o chorobe alebo typických príznakoch.

Spúšťače a príčiny

Dôležitú úlohu však zvyčajne zohrávajú aj individuálne príčiny:

  • Napríklad hypochondri sú často prirodzene úzkostliví a opatrní ľudia, ktorí sa od puberty obávajú chorôb.
  • Často trpia vážnou chorobou alebo sú hospitalizovaní v mladom veku.
  • Niekedy a chronicky chorý spúšťačom je člen rodiny.
  • Svoju úlohu zohráva aj úzkostné a nadmerne ochranné prostredie. Napríklad ak dieťa nesmie kvôli neškodnosti chodiť do školy studený, ale je uložený do postele.
  • Poruchu môže vyvolať aj veľmi bolestivá životná udalosť, napríklad smrť milovaného človeka.

Diagnóza: hypochonder

Objaviť hypochondriálnu poruchu nie je ľahké. Po prvé, lekár musí zabezpečiť, aby žiadne z obávaných fyzických ochorení skutočne neexistovali. Dôkladné fyzické vyšetrenie je dôležité. Ak nenájde žiadnu chorobu, je na rade hovoriť k pacientovi, vzdelávať ho a hľadať možné riešenie dohromady.

Pri diagnostike pomáhajú aj rôzne kritériá. Pretože úzkosť z chorôb môže byť tiež dôsledkom alebo sa môže podobať na nejaké iné duševné choroby, musia lekári zvážiť tieto možnosti. Napríklad zvyk hypochondrov neustále kontrolovať svoje telesné funkcie („kontrola správania“) pripomína obsesívno kompulzívna porucha. Rovnako ako títo pacienti neustále kontrolujú dvere alebo rúru, hypochondri neustále kontrolujú ich zdravie.

Na náladu navyše udrie ustavičný strach z vážnej choroby. Asi polovica hypochondrov trpí aj viac alebo menej výraznou formou depresia. Preto je spravidla nevyhnutné konzultovať špecialistu, ktorý má skúsenosti s hypochondermi: napríklad a psychiater, psychoterapeut alebo špecialista na psychosomatickú medicínu. Je to tak preto, lebo permanentný strach z choroby je a duševná choroba, nie fyzický.