Gastrointestinálna chrípka: inkubačná doba
Inkubačná doba opisuje trvanie medzi infekciou infekčným ochorením a objavením sa prvých príznakov.
V priemere trvá jeden až sedem dní, kým sa po infekcii objavia prvé príznaky gastroenteritídy. Pri niektorých patogénoch sa však prvé príznaky môžu objaviť už v priebehu niekoľkých hodín. Pri iných môže trvať týždne, kým si infikovaná osoba niečo všimne.
Inkubačná doba pre infekciu bežnými patogénmi mangánovej chrípky je približne:
- Norovírus: 50 až XNUMX hodín
- Rotavírus: jeden až tri dni
- Salmonella: 72 až XNUMX hodín (v závislosti od množstva požitej salmonely)
- EHEC: dva až desať dní (v priemere tri až štyri dni)
- Campylobacter: dva až päť dní
- Shigella (bakteriálna úplavica): dvanásť až 96 hodín
- Entamoeba histolytica (amébová dyzentéria): tri dni až sedem dní, v niektorých prípadoch dlhšie
- Otrava jedlom: jedna až tri hodiny (Staphylococcus aureus), sedem až 15 hodín (Clostridium perfringens)
Gastroenteritída: trvanie symptómov
Hnačka, ktorá trvá dlhšie ako tri týždne, lekári nazývajú chronická hnačka. Môže sa vyskytnúť napríklad u pacientov s imunodeficienciou: Porucha obranyschopnosti organizmu môže výrazne predĺžiť trvanie gastroenteritídy. Je tiež možné, že hnačka bude trvať týždne alebo dokonca mesiace, ak parazity ako améby a lamblia spôsobujú gastroenteritídu.
Ako dlho symptómy nakoniec pretrvávajú, závisí – podobne ako inkubačná doba – hlavne od príslušného patogénu. Ak sú spúšťačom salmonely, infekcia tráviaceho traktu zvyčajne trvá len niekoľko dní.
Typická vírusová gastrointestinálna chrípka je tiež často závažná, ale trvá len relatívne krátko. Tri dni po prepuknutí norovírusovej alebo rotavírusovej infekcie sa trávenie zvyčajne vrátilo do normálu.
Gastrointestinálna chrípka spôsobená Cambylobacterom zvyčajne trvá o niečo dlhšie: trvanie príznakov tu zvyčajne trvá štyri až päť dní. Občas však môže trvať až dva týždne, kým sa pacient postaví na nohy.
Gastroenteritída: Ako dlho je jedna nákazlivá?
Postihnutí aj po odznení príznakov pokračujú vo vylučovaní choroboplodných zárodkov stolicou ešte nejaký čas. V dôsledku toho existuje riziko infekcie ešte niekoľko dní, niekedy dokonca týždňov, po vnímanom zotavení:
- Norovírusy je možné merať v stolici jeden až dva týždne po zotavení.
- EHEC možno zistiť až tri týždne,
- Shigella a Campylobacter dokonca až štyri týždne.
Pokiaľ sú v stolici prítomné patogény, je potenciálne možné infikovať sa. Pravdepodobnosť toho však klesá, čím dlhšie sa pacient subjektívne cíti opäť zdravý. V akútnej fáze gastrointestinálnej chrípky je patogénna záťaž v organizme najväčšia a teda aj množstvo, ktoré postihnutý vylúči stolicou. Keď imunitný systém bojuje s patogénmi, neustále sa znižujú, a tým aj riziko infekcie.
Špeciálny prípad perzistentných vylučovačov
Pretrvávajúce vylučovače sú ľudia, ktorí pokračujú vo vylučovaní baktérií alebo vírusov viac ako desať týždňov, aj keď už dávno nevykazujú príznaky. Postihnutí si to často neuvedomujú, a preto predstavujú trvalé riziko nákazy pre iných ľudí. Tento stav môže byť dočasný (dočasný trvalý vylučovač), ale môže zostať aj doživotný (trvalý vylučovač).
Pravdepodobnosť, že sa stanete trvalým exkretorom po záchvate gastroenteritídy, je však nízka. Pre niektoré patogény však určité reziduálne riziko zostáva: napríklad v prípade salmonelózy sa asi jedno až štyri percentá chorých stanú bezpríznakovými trvalými vylučovačmi. Vek sa tu javí ako negatívny faktor. To znamená, že starší ľudia sa s väčšou pravdepodobnosťou stanú trvalými vylučovačmi ako mladší ľudia.