Fyzioterapia na zlomeninu krčka stehennej kosti

Stehenná kosť krk zlomenina sa často vyskytuje v pokročilom veku, keď pacient spadne na stranu alebo na koleno. Veková zmena kosti, ako aj zvýšené riziko pádu spôsobujú, že stehenná kosť krk zlomenina jedna z najbežnejších zlomenín u starších ľudí. Pravdepodobnosť postihnutia žien je vyššia osteoporóza.

krk stehennej kosti môže tiež zlomenina pri nehodách spojených s použitím obrovskej sily. Zlomenina môže postihnúť rôzne oblasti stehenný krk a preto je rozdelená do rôznych tried. Rozlišuje sa medzi strednými, strednými a bočnými zlomeninami stehenný krk (SHF). Ďalšia klasifikácia je založená na Pauwelsovi a popisuje uhol lomu, a teda stupeň stability lomu. Terapia sa môže uskutočňovať chirurgicky alebo konzervatívne.

príznaky

Hlavné príznaky a zlomenina krčka stehennej kosti (SHF) sú spočiatku klasické príznaky zlomeniny: bolesť, opuch, funkčné poškodenie, možné krepitácie (hluk počas pohybu). Pacient nie je schopný nijako zaťažiť postihnutého noha. V závislosti od priebehu zlomeniny môže dôjsť k nesprávnej polohe noha in vonkajšia rotácia môže byť sprevádzané skrátením noha.

Noha sa tiež môže odchyľovať smerom dovnútra alebo von od stredovej čiary (poloha valgus / varus). V prvých dňoch po zlomenine je zvyčajne silný opuch s hematóm formovanie, ktoré môže byť pre pacienta bolestivé. V nasledujúcich dňoch závisí schopnosť pacienta pracovať pod stresom a pohyblivosť výrazne od zvolenej liečebnej metódy a môže sa u jednotlivých pacientov líšiť.

Aká je liečba po operácii?

Najmä po chirurgickom zákroku na SHF je pacient zvyčajne schopný obnoviť svoju fyzickú aktivitu niekoľko dní po operácii a môže sa začať s rehabilitačnou terapiou. To, ako intenzívne je možné nohu po liečbe opäť zaťažiť, závisí od individuálnych pokynov lekára. V počiatočnej fáze sa používajú jemné techniky ošetrenia na podporu regenerácie a hojenia tkaniva.

Včasná mobilizácia je obzvlášť dôležitá pre starších pacientov, aby sa zabránilo imobilite. Ak je pacient povolený a schopný, v maximálnej možnej miere sa vykonáva nezávisle. V každom prípade bolesť musia byť dodržané limity.

Ak je zlomenina pružná, v prvých dňoch sa cvičí vstávanie a chôdza, aby sa zabránilo problémom s krvným obehom. Najmä v počiatočných fázach, použitie manuálu lymfodrenáž môžu byť užitočné aj na zmiernenie napätia a bolesť a podporovať liečenie. Pohyby, ktorým sa treba za každú cenu vyhnúť, sú prekríženie nôh, vytočenie v bokoch (rotačné pohyby) a ľah na jednej strane.

Počas liečby by sa mali uskutočňovať prevody, aby sa zabránilo neúmyselnému nesprávnemu zaťaženiu zlomeniny pri zmene polohy. Mobilita okolia kĺby (napr členok a kolenný kĺb) môže byť ovplyvnená aj nedostatkom voľného pohybu nohy a mala by sa zohľadniť pri cielenej mobilizácii počas liečby. S pribúdajúcim časom rastie odolnosť zlomeniny a môže sa zvyšovať intenzita posilňovacích a mobilizačných cvičení. Tréning chôdze je čoraz dôležitejší a fyziologické pohyby ako napr drepy (státie / sedenie) alebo lezenie po schodoch, aby pacient mohol bezpečne zvládnuť každodenný život. Pri následnej liečebnej kúre sa intenzita terapie opäť zvyšuje a zvyšné problémy je možné riešiť individuálne.