Potravinová alergia: Príčiny

Patogenéza (vývoj choroby)

Z hľadiska ich spúšťačov sa rozlišujú dve formy potravinovej alergie:

  • Primárne potravinová alergia: v dôsledku gastrointestinálnej senzibilizácie na prevažne stabilné potravinové alergény (napr. mlieko a vajcia z vajec, sója, pšenica, arašidy a orechy) Anafylaktický šok z potravinovej alergie (najčastejší spúšťač závažnej anafylaxie v detstve)
    • U malých detí: arašidy, kravské mliekoa kuracie vaječné biele.
    • U detí v školskom veku: najmä arašidy a strom orechy (lieskové oriešky, vlašské orechy, kešu orechy, Brazília orechy, Macadamia).
    • U dospelých: pšenica a mäkkýše.
  • Sekundárny potravinová alergia: senzibilizácia na aeroalergény, ako je peľ, a výsledná krížová alergia na často nestabilné potravinové alergény (90% prípadov).

Potravinová alergia môžu byť vyvolané niekoľkými faktormi. Teda v niektorých alergie netrpia samotnou potravinou alebo prísadou, ale v určitej kombinácii s inými potravinami alebo prísadami vedú k klinickým ťažkostiam (multifaktoriálna genéza). Dôležitú úlohu zohráva aj súčasné pôsobenie fyzikálnych vplyvov ako napr studený, teplo a námaha, ako aj spotreba alkohol alebo príjem kyselina acetylsalicylová prípravky (uprednostňujúce vstrebávanie makromolekúl). Okrem toho nevyhnutným predpokladom alergických reakcií je genetická dispozícia (ďalšie informácie nájdete v časti „Stručný prehľad príčin“).

"Alergická potravinová precitlivenosť sprostredkovaná IgE - potravinová alergia."

Pri alergických potravinových intoleranciách sprostredkovaných špecif imunoglobulíny E (IgE) protilátkysa imunitný systém výhľady na proteíny alebo produkty štiepenia bielkovín (alergény) obsiahnuté v potravinách ako cudzie telesá a následne tvoriace protilátky (senzibilizácia) [1,3]. IgE protilátky sú viazané na povrchu žírnych buniek a bazofilné leukocyty (biely krv bunky). Opätovné zavedenie špecifického antigénu vedie k reakcii antigén-protilátka, a tým k aktivácii bazofilnej leukocyty a žírne bunky. Výsledkom je, že sa zo žírnych buniek uvoľňujú zvýšené mediátory, ako napríklad histamíny, čo vedie k typickým klinickým príznakom okamžitej reakcie typu alebo typu 1 (synonymá: typ I alergie, imunitná reakcia typu I). Vo väčšine prípadov sa príznaky objavia do 30 minút, niekedy po niekoľkých minútach až 2 hodinách po kontakte s alergénom. Následne nastáva druhá fáza reakcie, ktorá dosahuje maximum po 4 až 6 hodinách po kontakte s alergénom. Hlavné faktory ovplyvňujúce orálnu senzibilizáciu s okamžitou alergickou reakciou:

  • Genetická predispozícia jednotlivca.
  • Množstvo a sila alergénu
  • Zhoršená funkcia gastrointestinálnej slizničnej bariéry (v dôsledku dysbiózy).
  • Vek

Alergická precitlivenosť na potraviny sprostredkovaná IgE

Potravinové alergie, na rozdiel od IgE protilátky, môžu byť zriedka sprostredkované špecifickými imunitnými bunkami. Pri takzvanej reakcii typu 4 (synonymá: typ IV alergie, neskorého typu alergická reakcia), imunitná odpoveď - T lymfocyty reakcia s alergénom - nastáva s oneskorením. To vysvetľuje, prečo sa u niektorých postihnutých príznaky objavia až niekoľko hodín až troch dní po konzumácii alergénneho jedla. Mechanizmus vzniku precitlivenosti sprostredkovanej protilátkami, ktoré nie sú IgE, nie je v súčasnosti známy. Avšak štúdie na deťoch s atopikom ekzém (neurodermatitída) ukázali, že kombinácia patogénnych reakcií sprostredkovaných IgE a T bunkami môže byť dôležitá pre patomechanizmus. Napríklad alergický kontaktná dermatitída predstavuje ochorenie sprostredkované T-lymfocytmi. T-lymfocyty reagujú ako komplex haptén-proteín s látkami s nízkou molekulovou hmotnosťou ako napr nikel alebo chróm. U osôb, ktoré boli senzibilizované na nikel po dlhú dobu a veľmi silno môže perorálny príjem tohto klasického alergénu s jedlom viesť na hematogénny kontakt ekzém - záležiac ​​na dávkaNa základe senzibilizačnej dráhy a typu použitých alergénov sa rozlišujú tri typy potravinovej alergie:

Potravinová alergia typu A Potravinová alergia typu B Potravinová alergia typu C
Ovplyvnené Dojčatá a malé deti Staršie deti, dospievajúci a dospelí hlavne ženy
Atopická dispozícia Darček predložiť často žiaden
Senzibilizačná cesta Cez gastrointestinálny trakt Aerogénna senzibilizácia na peľ alebo profesionálne alergény; kurz: klinicky manifestný alebo subklinický; obchádza orálnu toleranciu k potravinám, ako je zelenina orechy, ovocie atď., ktoré obsahujú podobné proteíny (krížová reaktivita) Cez gastrointestinálny trakt
Spustenie sťažností Pomerne stabilné bielkoviny, ktoré často dozrievajú, keď dozrieva orálna tolerancia Tepelne stabilné potravinové alergény, ktoré vyvolávajú priamu senzibilizáciu aerogénnou cestou Málo, relatívne stabilné bielkoviny v potravinách
Ovplyvnené potraviny Najmä mlieko, vajcia, obilniny, sója, ryby, arašidy, hlavne ovocie, zelenina, orechy

Etiológia (príčiny)

Biografické príčiny

  • Genetická expozícia prostredníctvom rodičov, starých rodičov Hlavným predpokladom alergických reakcií je genetická dispozícia:
    • Riziko prejavu alergických prejavov je 5 - 15%, ak ani jeden z rodičov nie je atopický
    • Riziko vzniku alergie je 20 - 40%, ak má jeden rodič predispozíciu na alergie
    • Riziko prejavu alergických prejavov je 40-60%, ak obaja rodičia trpia atopickým ochorením
    • Riziko prejavu alergických prejavov sa zvyšuje na 60 - 80%, ak majú obaja rodičia rovnaký alergický prejav
    • Genetické riziko závislé od polymorfizmu génov:
      • Gény / SNP (polymorfizmus jedného nukleotidu; anglicky: polymorfizmus jedného nukleotidu):
        • Gény: HLA-DRA
        • SNP: rs7192 v géne HLA-DRA

Príčiny správania

  • Výživa
    • Jednostranné prejedanie sa
    • Korenie - látka, ktorá podporuje vstrebávanie.
  • Spotreba stimulantov
    • Alkohol - látka, ktorá podporuje resorpciu
    • Tabak (fajčenie)
      • Pasívne fajčenie v maternici a na začiatku detstva → zvýšenie rizika senzibilizácie na potraviny vo veku 4, 8 a 16 rokov.
  • Ženy, ktoré nedojčia svoje novonarodené deti.
  • inhalácia alergénov, ako je domáci prach alebo srsť zvierat.

Príčiny spojené s chorobami