Patogenéza (vývoj choroby)
Z hľadiska ich spúšťačov sa rozlišujú dve formy potravinovej alergie:
- Primárne potravinová alergia: v dôsledku gastrointestinálnej senzibilizácie na prevažne stabilné potravinové alergény (napr. mlieko a vajcia z vajec, sója, pšenica, arašidy a orechy) Anafylaktický šok z potravinovej alergie (najčastejší spúšťač závažnej anafylaxie v detstve)
- U malých detí: arašidy, kravské mliekoa kuracie vaječné biele.
- U detí v školskom veku: najmä arašidy a strom orechy (lieskové oriešky, vlašské orechy, kešu orechy, Brazília orechy, Macadamia).
- U dospelých: pšenica a mäkkýše.
- Sekundárny potravinová alergia: senzibilizácia na aeroalergény, ako je peľ, a výsledná krížová alergia na často nestabilné potravinové alergény (90% prípadov).
Potravinová alergia môžu byť vyvolané niekoľkými faktormi. Teda v niektorých alergie netrpia samotnou potravinou alebo prísadou, ale v určitej kombinácii s inými potravinami alebo prísadami vedú k klinickým ťažkostiam (multifaktoriálna genéza). Dôležitú úlohu zohráva aj súčasné pôsobenie fyzikálnych vplyvov ako napr studený, teplo a námaha, ako aj spotreba alkohol alebo príjem kyselina acetylsalicylová prípravky (uprednostňujúce vstrebávanie makromolekúl). Okrem toho nevyhnutným predpokladom alergických reakcií je genetická dispozícia (ďalšie informácie nájdete v časti „Stručný prehľad príčin“).
"Alergická potravinová precitlivenosť sprostredkovaná IgE - potravinová alergia."
Pri alergických potravinových intoleranciách sprostredkovaných špecif imunoglobulíny E (IgE) protilátkysa imunitný systém výhľady na proteíny alebo produkty štiepenia bielkovín (alergény) obsiahnuté v potravinách ako cudzie telesá a následne tvoriace protilátky (senzibilizácia) [1,3]. IgE protilátky sú viazané na povrchu žírnych buniek a bazofilné leukocyty (biely krv bunky). Opätovné zavedenie špecifického antigénu vedie k reakcii antigén-protilátka, a tým k aktivácii bazofilnej leukocyty a žírne bunky. Výsledkom je, že sa zo žírnych buniek uvoľňujú zvýšené mediátory, ako napríklad histamíny, čo vedie k typickým klinickým príznakom okamžitej reakcie typu alebo typu 1 (synonymá: typ I alergie, imunitná reakcia typu I). Vo väčšine prípadov sa príznaky objavia do 30 minút, niekedy po niekoľkých minútach až 2 hodinách po kontakte s alergénom. Následne nastáva druhá fáza reakcie, ktorá dosahuje maximum po 4 až 6 hodinách po kontakte s alergénom. Hlavné faktory ovplyvňujúce orálnu senzibilizáciu s okamžitou alergickou reakciou:
- Genetická predispozícia jednotlivca.
- Množstvo a sila alergénu
- Zhoršená funkcia gastrointestinálnej slizničnej bariéry (v dôsledku dysbiózy).
- Vek
Alergická precitlivenosť na potraviny sprostredkovaná IgE
Potravinové alergie, na rozdiel od IgE protilátky, môžu byť zriedka sprostredkované špecifickými imunitnými bunkami. Pri takzvanej reakcii typu 4 (synonymá: typ IV alergie, neskorého typu alergická reakcia), imunitná odpoveď - T lymfocyty reakcia s alergénom - nastáva s oneskorením. To vysvetľuje, prečo sa u niektorých postihnutých príznaky objavia až niekoľko hodín až troch dní po konzumácii alergénneho jedla. Mechanizmus vzniku precitlivenosti sprostredkovanej protilátkami, ktoré nie sú IgE, nie je v súčasnosti známy. Avšak štúdie na deťoch s atopikom ekzém (neurodermatitída) ukázali, že kombinácia patogénnych reakcií sprostredkovaných IgE a T bunkami môže byť dôležitá pre patomechanizmus. Napríklad alergický kontaktná dermatitída predstavuje ochorenie sprostredkované T-lymfocytmi. T-lymfocyty reagujú ako komplex haptén-proteín s látkami s nízkou molekulovou hmotnosťou ako napr nikel alebo chróm. U osôb, ktoré boli senzibilizované na nikel po dlhú dobu a veľmi silno môže perorálny príjem tohto klasického alergénu s jedlom viesť na hematogénny kontakt ekzém - záležiac na dávkaNa základe senzibilizačnej dráhy a typu použitých alergénov sa rozlišujú tri typy potravinovej alergie:
Potravinová alergia typu A | Potravinová alergia typu B | Potravinová alergia typu C | |
Ovplyvnené | Dojčatá a malé deti | Staršie deti, dospievajúci a dospelí | hlavne ženy |
Atopická dispozícia | Darček | predložiť | často žiaden |
Senzibilizačná cesta | Cez gastrointestinálny trakt | Aerogénna senzibilizácia na peľ alebo profesionálne alergény; kurz: klinicky manifestný alebo subklinický; obchádza orálnu toleranciu k potravinám, ako je zelenina orechy, ovocie atď., ktoré obsahujú podobné proteíny (krížová reaktivita) | Cez gastrointestinálny trakt |
Spustenie sťažností | Pomerne stabilné bielkoviny, ktoré často dozrievajú, keď dozrieva orálna tolerancia | Tepelne stabilné potravinové alergény, ktoré vyvolávajú priamu senzibilizáciu aerogénnou cestou | Málo, relatívne stabilné bielkoviny v potravinách |
Ovplyvnené potraviny | Najmä mlieko, vajcia, obilniny, sója, ryby, arašidy, | hlavne ovocie, zelenina, orechy |
Etiológia (príčiny)
Biografické príčiny
- Genetická expozícia prostredníctvom rodičov, starých rodičov Hlavným predpokladom alergických reakcií je genetická dispozícia:
- Riziko prejavu alergických prejavov je 5 - 15%, ak ani jeden z rodičov nie je atopický
- Riziko vzniku alergie je 20 - 40%, ak má jeden rodič predispozíciu na alergie
- Riziko prejavu alergických prejavov je 40-60%, ak obaja rodičia trpia atopickým ochorením
- Riziko prejavu alergických prejavov sa zvyšuje na 60 - 80%, ak majú obaja rodičia rovnaký alergický prejav
- Genetické riziko závislé od polymorfizmu génov:
- Gény / SNP (polymorfizmus jedného nukleotidu; anglicky: polymorfizmus jedného nukleotidu):
- Gény: HLA-DRA
- SNP: rs7192 v géne HLA-DRA
- Alelová konštelácia: GT (1.7-násobné riziko vývoja alergia na arašidy).
- Alelová konštelácia: TT (3.0-násobné riziko vývoja alergia na arašidy).
- Gény / SNP (polymorfizmus jedného nukleotidu; anglicky: polymorfizmus jedného nukleotidu):
Príčiny správania
- Výživa
- Jednostranné prejedanie sa
- Korenie - látka, ktorá podporuje vstrebávanie.
- Spotreba stimulantov
- Ženy, ktoré nedojčia svoje novonarodené deti.
- inhalácia alergénov, ako je domáci prach alebo srsť zvierat.
Príčiny spojené s chorobami
- Alergie ako napr breza alergia na peľ alebo alergický bronchiálna astma.