Úroveň vzrušenia: Funkcia, Úlohy, Úlohy a choroby

Úroveň vzrušenia zodpovedá aktivačnej úrovni ústredne nervový systém (CNS) a je spojená s pozornosťou, bdelosťou a schopnosťou reagovať. Stredná úroveň vzrušenia sa považuje za základ najvyššieho výkonu. Keď pretrváva negatívne vzrušenie, tieseň a niekedy aj javy ako napr syndróm vyhorenia rozvíjať.

Aká je úroveň vzrušenia?

Úroveň vzrušenia zodpovedá aktivačnej úrovni ústredne nervový systém (CNS) a je spojená s pozornosťou, bdelosťou a schopnosťou reagovať. Podľa percepčného reťazca má vnímanie vonkajších podnetov za následok reakciu na to, čo je vnímané v poslednom kroku. Reakcia na vonkajšie prostredie teda významne závisí od schopnosti človeka vnímať. S fungujúcimi senzorickými systémami sa vytvára základ pre túto schopnosť reagovať. Ľudia však viac-menej dobre reagujú na podnety z ich okolia. To, ako dobre dokáže človek reagovať a spracovať podnety, určuje jeho aktuálna úroveň vzrušenia. Táto „úroveň vzrušenia“ je úroveň fyziologického vzrušenia alebo aktivácie osoby. Aktivácia je zase viditeľnou pripravenosťou na vykonanie určitej akcie. S touto pripravenosťou vždy súvisí vzrušenie. Úroveň aktivácie sa môže pohybovať od napätia po zvýšenú pozornosť až po citeľné vzrušenie a najvyššiu možnú úroveň vzrušenia. Extrémnymi stavmi úrovne vzrušenia sú rigor mortis a hlboký spánok alebo až bezvedomie kóma. Okrem vonkajších podnetov a zmyslových dojmov pôsobia aj vnútorné podnety, ako napr bolesť, sa tiež považujú za spúšťače aktivácie. V každej situácii vonkajších stimulov sa niečo mení v úrovni vzrušenia. Okrem psychologických procesov zohrávajú úlohu v úrovni vzrušenia a jeho úrovni aj neurónové procesy.

Funkcia a úloha

Takzvané vzrušenie je známe ako pojem psychológie a neurológie a popisuje úroveň aktivácie CNS. Pozornosť a bdelosť charakterizujú vzrušenie, rovnako ako výsledná odozva. Najnižšia úroveň vzrušenia existuje počas spánku. Naopak, keď sa zmyslové bunky prenášajú bolesť alebo súvisiace stavy vzrušenia s centrálnou nervový systém, niekedy existuje najvyššia úroveň. Emócie ako hnev, strach a občas sexuálna túžba tiež zvyšujú hladinu vzrušenia v centrálnom nervovom systéme. Samotné vzrušenie nemá emočnú zložku, ale biofyziologicky merateľnú veličinu v EEG, ktorá sa prejavuje v rôznych frekvenciách s viac či menej malými hrotmi. Napätie zistiteľné v EEG a jeho frekvencia určujú úroveň vzrušenia. Na vyvolanie vzrušenia sú vždy potrebné senzorické impulzy, ktoré pôsobia na určité časti tela mozgový kmeň, spustenie stimulácie mozgovej kôry a stimulácia uvoľňovania stres hormón adrenalín. Od formatio reticularis ovplyvňuje úroveň vzrušenia celý organizmus, autonómny nervový systém a tým aj metabolizmus. Silné vzrušenie spôsobuje všeobecnú bdelosť a pripravenosť reagovať. Osoba s vysokou úrovňou vzrušenia je obzvlášť náchylná na vonkajšie podnety nebezpečenstva. Pripravenosť reagovať zvyšuje stres hormón adrenalín, ktorý sa vypína bolesť a vypne všetky myšlienkové pochody. Toto umožňuje osobe rýchlo utiecť a bojovať s nepriateľmi s rovnako vysokou úrovňou reaktivity. Vzťah medzi úrovňami vzrušenia a výkonom lepšie pochopí Yerkes-Dodsonov zákon z roku 1908. Osoba môže vykonávať ťažké úlohy až do určitej úrovne vzrušenia. Keď však vzrušenie stúpne nad túto úroveň, celkový výkon klesá. Ak bude stále stúpať, ľahké úlohy sa stanú neriešiteľnými a človek je schopný o niečo viac. Určitá úroveň vzrušenia je na druhej strane nevyhnutná na to, aby bolo možné vôbec vykonávať. Ľudia dosahujú najvyšší výkon na strednej úrovni vzrušenia, na takzvanej eustress. Nad touto úrovňou únavamôže dôjsť k vyčerpaniu alebo poruche.

Choroby a choroby

Stresory spôsobujú zvýšenie hladiny vzrušenia. Zatiaľ čo niektoré stresové faktory sú hodnotené ako pozitívne, iné stresové faktory sú spojené výlučne s negatívnym hodnotením. Trvalé vzrušenie v dôsledku negatívnych stresorov sa v lekárskej praxi nazýva distres a môže podporovať rôzne zdravotné ťažkosti. Negatívne sú všetky podnety, ktoré človek vyhodnotí ako nepríjemné, ohrozujúce alebo preťažujúce. Negatívne hodnotenie stres nastáva až po častom výskyte a zanechaní fyzickej kompenzácie. Negatívne účinky spôsobujú aj stresory, ktorých stres sa nedá zvládnuť situačne. To je napríklad prípad stresujúcich faktorov, ako je rozvod, choroba alebo dokonca smrť členov rodiny a vlastné choroby. Ak sa situácia negatívneho vzrušenia nedá vyriešiť, musí byť pacientom oznámená stratégia zvládania. Pretože vzrušenie má informáciu o tiesni, vedie k negatívnemu napätiu celého tela a uvoľňuje neurotransmitery resp hormóny ako stresové hormóny adrenalín a noradrenalín, pretrvávajúce ťažkosti často natrvalo niečo menia v organizme. Pozornosť postihnutého klesá. To isté platí pre ich výkon, ktorý automaticky klesá, keď vzrušenie prekročí úroveň eustresu. Dlhodobý účinok núdze bez vhodných stratégií zvládania môže podporiť klinické obrazy, ako napr syndróm vyhorenia, syndróm vyhorenia zodpovedá stavu emočného vyčerpania, ktorý je sprevádzaný trvale zníženým výkonom a vedie tak k stále väčšiemu vyčerpaniu. Po fáze idealistického nadšenia často nasledujú frustrujúce udalosti, ktoré nakoniec vzniknú viesť k dezilúzii alebo dokonca apatii. Okrem tohoto vyhorieť, typ depresia, opísaný typ vzrušenia môže vyvolať psychosomatické choroby ako závislosť alebo agresia.