Ochorenie inklúzneho tela, ochorenie vírusom slinných žliaz Cytomegália je infekčné ochorenie spôsobené špecifickým vírusom, konkrétne ľudským herpesvírusom 5 (tiež „ľudský Cytomegalovírus“). Cytomegália sa vyskytuje na celom svete iba u ľudí. V západných priemyselných krajinách sa vírus (cytomegália) vyskytuje asi u 40% dospelých, v rozvojových krajinách je infekcia ešte väčšia, a to takmer 100%.
Väčšina ľudí sa nakazí počas detstva a potom vírus (cytomegáliu) preniesť nepozorovane. Človek opar vírus 5 (cytomegália), objavený v 1950. rokoch, patrí do veľkej čeľade herpesviridae. Celkom 8 rôznych vírusy sú tu rozlíšené, z ktorých každý spôsobuje špecifické klinické obrazy.
Pre všetkých Herpesviridae je spoločné to, že môžu zostať pasívne v tele postihnutého pacienta po zvyšok jeho života po infekcii. V závislosti od buniek tela, v ktorých vírus prebýva, sa rozlišuje medzi 3 podrodinami opar vírusy, menovite alfa, beta a gama herpes vírusy. The cytomegalovírus patrí do podrodiny beta, čo znamená, že prežíva v takzvaných lymfocytoch a granulocytoch, ktoré sú špeciálnymi bunkami imunitnej obrany.
Vírus (cytomegália) sa množí iba veľmi pomaly a postihnuté bunky postihnutého organizmu sa tiež ničia veľmi pomaly. Človek opar sa prenáša vírus 5 (cytomegália) slina a ďalšie telesné tekutiny v blízkom fyzickom kontakte, napríklad pri bozkávaní alebo pohlavnom styku. Nenarodené dieťa môže byť navyše infikované prostredníctvom placenta ak má matka vysoký počet vírusy v nej krv.
Vírusy sa môžu prenášať aj z matky na dieťa počas pôrodu alebo dojčenia. Transfúzie s infikovanými krv sú tiež prírodným zdrojom infekcie (cytomegália). Asi 90% všetkých infekcií (cytomegália) je asymptomatických.
To znamená, že hoci postihnutá osoba je nositeľom vírusu, nevyvolávajú sa u neho žiadne príznaky choroby a skutočne sa cíti zdravo, imunitný systém udržuje tu vírus pod kontrolou. V niektorých (skôr zriedkavých) prípadoch sa však príznaky môžu vyvinúť po inkubačnej dobe (tj. Medzi infekciou vírusom a prvým objavením sa príznakov) 2-6 týždňov. Okrem všeobecného pocitu choroby a nepohodlia horúčka a opuch lymfa môžu sa vyskytnúť uzly a tiež bolesti hlavy a boľavé končatiny.
Priebeh cytomegálie je celkovo neškodný u inak zdravých ľudí, obáva sa však, že na jednej strane infekcia nenarodeného dieťaťa v maternici a na druhej strane infekcia pacientov, ktorí majú nedostatočne funkčné funkcie imunitný systém. Ak sa tehotná žena nakazí vírusom (cytomegália) po prvýkrát v prvej alebo druhej tretine roku tehotenstvasa infekcia prenáša na nenarodené dieťa v asi 40% prípadov a môže viesť k malformáciám nenarodeného dieťaťa; v najhoršom prípade môže takáto infekcia viesť až k smrti nenarodeného plod v maternici. Ak však žena už bola vírusom nakazená raz v živote a teraz opäť ochorie, riziko prenosu na nenarodené dieťa je oveľa nižšie, okolo 1%.
Celkovo sa predpokladá 5 - 10 infikovaných detí na 1000 10 živo narodených detí a XNUMX% z týchto infikovaných detí opäť vykazuje príznaky ochorenia počas pôrodu (cytomegália). Akékoľvek malformácie majú vplyv hlavne na kardiovaskulárny systém a gastrointestinálny trakt; niekoľko týždňov alebo mesiacov sa tieto malformácie môžu prejaviť ako poškodenie sluchu, záchvaty, motorické poruchy, zväčšenie pečeň a slezinaa zápal cievovka alebo sietnica oka. Ďalej výskyt petechie, tj veľmi malé krvácanie z plavidlá boli pozorované do kože, ktoré sa javia ako červené škvrny a nezmiznú pri pôsobení tlaku na pokožku.
Tieto krvácania do kože sú dôsledkom patologicky zvýšenej tendencie ku krvácaniu spôsobenej vírusom (cytomegália). Podozrenie na CMV infekcie počas tehotenstva sú chrípka-aké príznaky choroby u matky. Pretože príznaky sú podobné ako v prípade vplyv, cytomegália často nie je rozpoznaná.
Druhú skupinu rizikových pacientov tvoria okrem tehotných žien - ako je uvedené vyššie - osoby s oslabeným pôvodom imunitný systém. Môžu to byť pacienti, ktorým práve došlo k transplantácii orgánu a u ktorých je imunitný systém špecificky potlačený určitými liekmi, aby telo cudzí orgán neodmietlo. AIDS pacienti majú tiež imunitný systém, ktorý nefunguje dobre.
V takom prípade vírus HI útočí priamo na vlastné imunitné bunky tela, vďaka čomu sú pacienti veľmi náchylní na skutočne neškodné choroby. Ak imunitný systém nefunguje dostatočne, môže dôjsť k infekcii cytomegalovírus často vedie k zápalu celého tela, veľmi často závažnému pneumónia. Ak klinický obraz pacienta vyvoláva podozrenie na infekciu cytomegalovírusom, diagnózu je možné stanoviť pomocou rôznych laboratórnych testov a vyšetrení.
V tejto súvislosti priama detekcia protilátky proti vírusu u pacienta krv je obzvlášť dôležitá. protilátky sú špeciálne proteíny ktoré sú produkované obrannými bunkami postihnutého organizmu na inaktiváciu vírusu. Okrem detekcie protilátky, v diagnostike hrá úlohu aj priama izolácia vírusu (cytomegália). Typické pre infekciu cytomegalovírusom sú takzvané „očné bunky sovy“, tj. endogénne bunky, ktoré sa pri infikovaní vírusom menia tak, že vyzerajú ako veľká sova oči pod mikroskopom.
Túto charakteristickú vlastnosť vírusu popisuje aj jeho názov: grécke výrazy „kytos“ = bunka a „megalo“ = veľký tvoria pojem cytomegália. V prípade ľahkej formy cytomegálie u inak zdravého človeka zvyčajne postačuje symptomatická intervencia proti prejavom ochorenia (napr. Zníženie horúčka) a neútočiť na samotný vírus. U ľudí so zníženou imunitou je však často vhodná liečba liekom acyklovir.
aciklovir je liek, ktorý sa môže podávať lokálne ako masť, ako tableta alebo intravenózne a zastavuje množenie vírusu v tele. Funguje to preto, lebo acyklovir je veľmi podobný určitej zložke vírusovej DNA (nukleová báza guanín). Tento stavebný blok DNA, guanín, je normálne aktivovaný špecifickým vírusovým enzýmom a potom zabudovaný do DNA vírusu, aby sa mohol množiť.
Ak je však acyklovir prítomný aj v tele, aktivuje sa vírusovým enzýmom kvôli svojej veľkej podobnosti s guanínom. Neaktivovaný guanín nie je možné použiť a vírusy sa nemôžu množiť. aciklovir sa nemá používať počas tehotenstva, ale celkovo nemá veľa vedľajších účinkov.
Vírusy sú bohužiaľ čoraz odolnejšie voči acykloviru, a preto sa v niektorých prípadoch účinná látka ganciklovir používa aj na liečbu cytomegálie. Ganciklovir je štrukturálne príbuzný s acyklovirom a je tiež podobný guanínu ako stavebný blok DNA; mechanizmus pôsobenia je rovnaký. Ganciklovir má bohužiaľ vyššiu mieru nežiaducich účinkov ako acyklovir.
Môže to okrem iného viesť k poruchám krvný obraz so zníženým počtom krvných doštičiek, navyše sťažnosti v oblasti gastrointestinálneho traktu a poruchy centrálneho nervu ako napr bolesti hlavy, závraty a halucinácie sú možné vedľajšie účinky. Bohužiaľ zatiaľ nie je k dispozícii účinné očkovanie proti cytomegalovírusu, aj keď sa v súčasnosti vyvíjajú rôzne vakcíny. Ženy, ktoré plánujú otehotnieť, môžu byť testované na prítomnosť protilátok proti vírusu v tele, čo však ešte nie je neoddeliteľnou súčasťou prenatálnej starostlivosti a nevzťahuje sa na ne. zdravie poistenie (cena je asi 13 eur).
Ak neexistujú žiadne protilátky proti vírusu, vždy existuje riziko infekcie vírusom počas tehotenstva. V takom prípade sa odporúča vykonať kontrolné vyšetrenie v 20. až 24. týždni tehotenstva. Ak dôjde k kontaktu s vírusom (cytomegália), môžu sa protilátky proti vírusu podávať pasívne, hoci nie je isté, či je takto chránené aj nenarodené dieťa. Pred plánovaným tehotenstvom je vždy vhodné skontrolovať partnera na prítomnosť cytomegalovírusu, pretože k prenosu na tehotnú ženu môže dôjsť obzvlášť rýchlo.
