Meď: Posúdenie bezpečnosti

Naposledy hodnotil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vitamíny a minerály bezpečnosti v roku 2006 a stanovila takzvanú prípustnú hornú hladinu príjmu (UL) pre každú mikroživinu za predpokladu, že sú k dispozícii dostatočné údaje. Táto UL odráža maximálnu bezpečnú hladinu mikroživiny, ktorú nespôsobí nepriaznivé účinky keď sa užíva každý deň zo všetkých zdrojov po celý život.

Maximálny bezpečný denný príjem pre meď je 5 mg. Maximálny bezpečný denný príjem pre meď je 5-násobok denného príjmu odporúčaného EÚ (nutričná referenčná hodnota, NRV).

Vyššie uvedený maximálny bezpečný denný príjem sa vzťahuje na dospelých mužov a ženy vo veku od 18 rokov. Z dôvodu nedostatočných údajov je limit bezpečného denného príjmu pre meď neplatí pre tehotné a dojčiace ženy.

Odhady príjmu medi v Spolkovej republike Nemecko naznačujú, že sa nedosahuje maximálny bezpečný denný príjem medi. Aj keď sa horný príjem medi u nemeckej populácie blíži k bezpečnému dennému príjmu, EFSA to nepovažuje za zvýšené riziko. Zdravé ľudské telo má účinné mechanizmy reagujúce na nadmerný príjem medi so zníženým obsahom čriev vstrebávanie a zvýšené vylučovanie močom.

Príjem 10 mg medi denne vo forme doplnky okrem konvenčných strava, užívané 12 týždňov, neviedli k žiadnemu nepriaznivé účinky. Ďalšia štúdia tiež pozorovala č nepriaznivé účinky pri hladinách 6 mg medi denne.

NOAEL (úroveň bez pozorovaných nežiaducich účinkov) - najvyššia dávka látky, ktorá nemá zistiteľné a merateľné nepriaznivé účinky ani pri ďalšom podávaní - je 10 mg medi, čo je dvojnásobok bezpečného maximálneho denného príjmu.

Nežiaduce účinky nadmerného príjmu medi sú akútne hlavne gastrointestinálne poruchy a dlhodobé poškodenie pečeň.

Akútne príznaky otravy meďou sa vyskytujú na vyšších úrovniach a zahŕňajú príznaky ako napr žalúdok bolesť, nevoľnosť (nevoľnosť), zvracanie, a dokonca vodnatý, krvavý hnačka (hnačka). Poruchy gastrointestinálneho traktu ako napr hnačka (hnačka) a zvracanie boli pozorované po nadmernom príjme medi v množstvách od 15 do 75 mg medi za deň. V ďalších štúdiách sa prejavujú príznaky ako napr žalúdok horiace a zvracanie sa vyskytli už pri dávkach 10 až 15 mg medi za deň. Tieto vedľajšie účinky ustúpili po ukončení príjmu medi.

pitie voda obsahujúce meď z rúr obsahujúcich meď alebo plavidlá spôsoboval gastrointestinálne poruchy už v množstvách 2 až 32 mg. Preto nižšia hodnota NOAEL (No Observed Adverse Effect Level) - najvyššia dávka látky, ktorá nemá zistiteľné a merateľné nepriaznivé účinky ani pri ďalšom požití - bola stanovená 4 mg medi na liter pre príjem medi pri pití voda.

Smrteľné dávka z medi soli je daná WHO (svet zdravie Organizácia) ako 200 mg na kg telesnej hmotnosti za deň. To má za následok vážne príznaky, ako je krv hnačka a moč, hypotenzia (nízka krv tlak), pečeň nekróza (život ohrozujúca bunková smrť pečene), zlyhanie obličiek a krvného obehu, a dokonca kóma a smrť.

V jednej kazuistike malo za následok dlhodobé užívanie 30 mg medi denne užívané po dobu 2 rokov, po ktorom nasledovalo užívanie 60 mg medi denne neobmedzene dlho. pečeň zlyhanie.

U pacientov s Wilsonova choroba (synonymá: Hepatolentikulárna degenerácia, Hepatocerebrálna degenerácia, Ochorenie na ukladanie medi, Wilsonova choroba, Pseudoskleróza Westphal; autozomálne recesívne dedičné ochorenie, pri ktorom je metabolizmus medi v pečeni narušený jedným alebo viacerými gen mutácie), dokonca aj príjem medi v normálnom množstve vedie k hromadeniu medi v tele a tým k nežiaducim účinkom na pečeň, centrálnu nervový systém, oči aj oblička v počiatočnom štádiu. Wilsonova choroba je preto liečený liekmi.