Klasifikácia: Funkcia, Úlohy, Úlohy a choroby

Klasifikácia vnímania zodpovedá kategorizácii, ktorá pomáha interpretovať vnímané. Všetky ľudské kognitívne kategórie spolu tvoria mentálnu reprezentáciu sveta. K nesprávnej klasifikácii vnímania dochádza v súvislosti s klammi.

Čo je klasifikácia?

Klasifikácia je súčasťou kognitívneho percepčného spracovania a často sa spája s vyjadrením kategorického vnímania. Klasifikácia je jedným z posledných procesov v percepčnom reťazci. Vyskytuje sa dobre po primárnom zmyslovom dojme a niekedy sa chápe ako súčasť interpretácie vnemov. Pri klasifikácii vnímania mozog koncepčne usporadúva vnímané podnety do svojej reprezentácie sveta. Podnety prijímajú zmyslové orgány a vytvára sa primárny zmyslový dojem, ktorý zatiaľ neobsahuje kognitívne a afektívne spracovanie a modifikáciu. Toto štádium zodpovedá percepčnému štádiu I, ktoré sa nazýva senzácia. V II. Stupni primárny zmyslový dojem organizuje mozog. Až v III. Etape nasleduje identifikácia vnímaného, ​​ktorú sprevádza klasifikácia vnímania v zmysle niečoho rozpoznateľného. Klasifikácia je súčasťou kognitívneho percepčného spracovania a často sa spája s vyjadrením kategorického vnímania. V tejto súvislosti sa kontinuum všetkých vonkajších podnetov rozdeľuje na jednotlivé kategórie výkonom percepčného aparátu. Kategorizácia je kognitívna schopnosť, pomocou ktorej môžu ľudia pomocou intuície triediť a priraďovať kolektívne termíny k rôznym entitám. Základom kognitívnych kategórií sú podobnosti. Teda, kategorizácia vnímania má ako základ porovnanie s predchádzajúcimi poznatkami. Tvorba kategórií nie je len nevyhnutným procesom pri hodnotení a interpretácii obsahu vnímania, ale zohráva podstatnú úlohu aj v rozhodovacích procesoch.

Funkcia a úloha

Predtým, ako bude možná klasifikácia vnímania, mozog sa snaží vnímaný vnem štruktúrovať čo najsporiadnejšie. Za týmto účelom mozog zhromažďuje individuálne vnímané informácie do celku. Týmto spôsobom to, čo je vnímané, vedie k súdržnému a relatívne jednotnému obrazu. Z hľadiska evolučnej biológie vnímanie slúži človeku ako zdroj akýchkoľvek reakcií na vonkajší svet. Vnímanie je teda dôležitým parametrom prežitia. Z tohto pohľadu pomáha ľuďom iba koherentné a zrozumiteľné vnímanie. Z tohto dôvodu ľudský mozog zosumarizuje vnímané fakty napríklad tak, že sa z nich stane presvedčivý a zrozumiteľný obraz. Až po tomto štruktúrovaní dôjde ku kategorizácii vnímania. Táto kategorizácia zodpovedá klasifikácii. Mozog tak klasifikuje informácie pomocou kognitívnych procesov, pokiaľ ich usporiada do určitých kategórií. Tieto kategórie už existujú pred vnímaním a sú individuálne, aj keď mnohé sa prekrývajú od človeka k človeku. Klasifikáciu je teda možné chápať ako a Pamäť proces alebo aspoň prebieha pomocou obsahu pamäte. V Pamäť všetky skôr vnímané stimuly sú uložené ako kategórie a môžu slúžiť každému novému vnímaniu ako východiskový bod klasifikácie. Zaradenie vnímaných vecí do určitých kategórií pomáha identifikovať zmyslový dojem. Kategórie sú interným registračným a triediacim systémom, ktorý zodpovedá mentálnemu znázorneniu vonkajšieho sveta. Systémy kategórií na klasifikáciu vnímania sa neustále menia a sú vždy rozšíriteľné alebo modifikovateľné. Na základe stále nových vnemov človek zovšeobecňuje napr. To znamená, že prostredníctvom určitých skúseností rozvíja pravidlá, aby tieto pravidlá mohol aplikovať na nové vnímanie.

Choroby a choroby

V dôsledku nevyhnutne sa vyskytujúcich klasifikácií všetkých vnemov nevyhnutne dochádza ku kategorizácii. Táto nevyhnutná kategorizácia naznačuje, že ľudia sú prirodzene náchylní na predsudky. Pretože sú však kategórie na klasifikáciu vnímania flexibilné, kategorizácia človeka nemusí byť nevyhnutne kategorizáciou pomocou zakorenených predsudkov. Diskriminácia spojená so sociálnymi a kultúrnymi predsudkami teda súvisí s procesom vnímania iba okrajovo. Chybná kategorizácia vnímania je základom mnohých duševných chorôb. Jedným z nich je schizofrénie. Pre schizofrenikov sú charakteristické bludné predstavy, napríklad vo forme prenasledovania mánia alebo megalománia. V klamoch si pacienti vytvárajú patologicky falošné predstavy o realite. Ich bludy sa im zdajú také skutočné, že sa ich neochvejne držia. Klamom sa môžu stať takmer všetky okolnosti života dotknutej osoby. Mnoho postihnutých osôb sa niekedy cíti prenasledovaných, spochybňujú sprisahanie proti svojej osobe voči okoliu alebo sa cítia byť vážne chorí, čo zodpovedá hypochondrickému klamu. Bludy politickej alebo náboženskej povahy sú zoskupené ako bludy veľkoleposti a sú často sprevádzané myšlienkou, že sú povolaní k niečomu väčšiemu. Dotknuté osoby nie sú schopné rozpoznať svoje klamné predstavy ako nesúvisiace s realitou. V bludoch o vznešenosti je klam často spojený s vysokou potrebou komunikácie, najmä u paranoidných schizofrenikov s nadpozemskými bludmi o vznešenosti. Ako dôvod na bludy vedci v súčasnosti predpokladajú falošné priradenie významu, a teda nesprávnu kategorizáciu externe vnímaných procesov v prostredí. Pacienti často zaraďujú bežné každodenné udalosti do kategórie testov na nich. Chybná kategorizácia je prítomná aj v kontexte iných bludov, napríklad v klame žiarlivosti alebo bludu ničoty. Traumatické zážitky z pacientovej histórie sa pravdepodobne podieľajú na chybných procesoch kategorizácie vnímania.