Kyseliny listovej
homocysteín možno remetylovať na metionín dvoma spôsobmi - folát je dôležitý pre jednu cestu a cholín pre druhú.
V prvom prípade homocysteín je metylovaný na metionín (pridanie skupín CH3) enzýmom metionín syntáza. Pre tento proces metionín syntáza vyžaduje metyltetrafolát ako donora metylovej skupiny a kobalamín ako kofaktor. V druhom prípade homocysteín je metylovaný betainom homocysteín metyltransferázou, ktorá vyžaduje betaín ako donora metylovej skupiny. Betaín je osmoregulátor, na ktorý je cholín ireverzibilne oxidovaný pečeň a oblička.
Nedostatok cholínu so zodpovedajúco nižšou tvorbou betaínu zvyšuje potrebu metyltetrafolátu k metylácii homocysteínu a podľa toho aj potrebu diétneho folátu. Z iného pohľadu sú metylové skupiny počas deficitu folátu čoraz viac využívané cholínom a betaínom na remetyláciu homocysteínu, čo následne vedie k zvýšenej potrebe cholínu.
Podľa publikácie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) Jacob a kolegovia študovali vplyv vyčerpania rezervy kyseliny listovej, ako aj vplyv saturácie kyseliny listovej a jej vplyv na stav cholínu a kapacitu metylácie in vivo u ľudí.
Z tohto experimentu EFSA uvádza, že dostatočný príjem folátov udržiaval plazmatické koncentrácie cholínu aj napriek nízkemu príjmu cholínu v priemere 150 - 250 mg / deň. Tu sa pri nízkom príjme folátov aj cholínu znížili plazmatické koncentrácie voľného cholínu a fosfatidylcholínu a zvýšili sa celkové koncentrácie homocysteínu. Okrem toho sa zistilo, že nízky príjem folátov má negatívny vplyv na plazmatické koncentrácie fosfatidylcholínu pri „dostatočnom“ príjme cholínu v niekoľkých štúdie.
