Čo robí chiropraktik?
Americká chiropraxia je manuálna liečebná metóda z oblasti alternatívnej medicíny, ktorá je dnes vedecky uznávaná v mnohých krajinách. Zameriava sa na poruchy pohybového aparátu a ich dôsledky na nervový systém – najmä v oblasti chrbtice. Tá uzatvára miechu, ktorá spolu s mozgom tvorí centrálny nervový systém a pôsobí ako sprostredkovateľ nervových signálov medzi mozgom a zvyškom tela.
Chiropraxický prístup predpokladá, že väčšina fyzických ochorení je spôsobená tým, čo sa nazýva subluxácia. Chiropraktici ich definujú ako funkčné a/alebo štrukturálne a/alebo patologické zmeny kĺbov (napr. blokády alebo nesprávne zarovnanie kĺbov, ako sú kĺby stavcov), ktoré ovplyvňujú integritu nervového systému (neurointegrita), potenciálne ovplyvňujúce funkcie tela a celkové zdravie . V dôsledku toho sa môžu rozvinúť napríklad nepohodlie, bolesti chrbta, závraty alebo ochorenia, ako je migréna.
Konvenčná medicína pod subluxáciou rozumie niečo iné – a to neúplne „vykĺbený“ (luxovaný) kĺb. V tomto prípade sú kĺbové plochy stále čiastočne v kontakte. Viac o tom si môžete prečítať tu.
Sťažnosti v dôsledku subluxácií
Subluxáciu chrbtice môžu sprevádzať rôzne ťažkosti. Čo to je, závisí od toho, ktorá časť chrbtice je ovplyvnená:
V oblasti krčnej chrbtice môžu vyústiť bolesti hlavy a krku, závraty, problémy so sluchom a zrakom. Subluxácie v strednej časti chrbtice môžu mať za následok bolesti ramien a chrbta, vysoký krvný tlak a tráviace problémy. Ak je postihnutá spodná časť chrbtice, pacienti sa často sťažujú na bolesti bedier, brucha alebo nôh a chodidiel.
Diagnóza chiropraktikom
Cieľom chiropraktickej diagnostiky je identifikovať a lokalizovať subluxácie a na základe toho vypracovať individuálny liečebný plán. Prvým krokom je odobrať anamnézu (anamnézu). Napríklad nasledujúce informácie sú zaujímavé pre chiropraktika:
- Máte obmedzenú pohyblivosť? Akým spôsobom a ako dlho?
- Boli vám už diagnostikované niektoré choroby?
- Čím sa živíš (jednostranný stres, sedenie alebo státie, fyzická práca a pod.)?
Ďalej je na programe chiropraktická analýza, ktorá môže zahŕňať niekoľko vyšetrovacích procedúr. V centre pozornosti je manuálna palpácia, kedy vás chiropraktik vyšetruje rukami, aby vystopoval možné subluxácie.
Okrem manuálnej palpácie možno použiť aj iné chiropraktické vyšetrovacie metódy. Napríklad:
- Posturálna analýza: pomocou zarovnania olovnice chiropraktik kontroluje pacientov na posturálne abnormality, ktoré môžu naznačovať subluxáciu.
- Dvojstranné a štvorkvadrantové váhy: Tieto zariadenia možno použiť na určenie nerovnomerného rozloženia hmotnosti, ktoré je typické pri vychýleniach chrbtice.
- Inklinometria: S takzvaným sklonomerom dokáže chiropraktik zmerať pohyblivosť chrbtice.
Okrem toho musí chiropraktik vylúčiť možné zlomeniny alebo ochorenia, ako je osteoartritída, herniácia platničiek alebo nádory ako príčina sťažností (diferenciálna diagnóza). Pretože takéto príčiny nie je možné liečiť pomocou chiroterapie. Naopak, chiropraktika môže dokonca zhoršiť súvisiace ťažkosti!
Na diferenciálnu diagnostiku možno použiť rôzne vyšetrovacie postupy, napr.
- Röntgen
- Počítačová tomografia (CT)
- Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI)
- Zariadenia na meranie teploty
- elektromyografie
- Meranie krvného tlaku
- Krvné testy
- Elektroencefalografia (EEG)
- Elektrokardiografia (EKG)
Liečba chiropraktikom
Keď chiropraktik identifikuje subluxáciu (v chiropraktickom zmysle), vypracuje individuálny liečebný plán. Cieľom je eliminovať subluxáciu manuálne alebo v prípade potreby pomocou chiropraktických nástrojov („úprava“):
Chiropraktik sa môže uchýliť k rôznym liečebným metódam na úpravu. Väčšina má svoj pôvod v americkej chiropraxii, ktorá má dlhú tradíciu. Bežne používané metódy zahŕňajú:
- Chiropraktická prístrojová technika (CIT): Tu sa subluxácie liečia takzvaným aktivátorom. S týmto malým nástrojom chiropraktik aplikuje cielené impulzy na odstránenie nesúosovosti alebo blokád. Metóda je považovaná za veľmi šetrnú, a preto je obľúbená u detí a starších pacientov.
- Flexia-Distrakcia (technika Coxových diskov): Špeciálne chiropraktické liečebné stoly pomáhajú chiropraktikovi otvárať priestory disku a liečiť kĺby stavcov.
- Full-Spine-Specific Technique (FSST): táto čisto manuálna liečebná metóda sa pokúša priamo uvoľniť blokády v chrbtici alebo panve.
- Thompson-Terminal-Point Technique (TTPT): Tu hrá hlavnú úlohu tabuľka chiropraktickej liečby. Pomocou takzvaných kvapiek sa dá po častiach upraviť tak, aby mohol chiropraktik aplikovať cielené impulzy na jednotlivé časti tela.
Aké vedľajšie účinky sú možné po liečbe?
V minulosti považovali niektorí ľudia liečbu chiropraktikom za dosť nebezpečnú – praktizujúcich predchádzala povesť „lámačov kostí“. Bolo to určite spôsobené trhanými, dosť hrubými metódami nastavenia. Dnešní chiropraktici sú oveľa opatrnejší a šetrnejší, takže sa nemusíte obávať nežiaducich vedľajších účinkov.
Pri správnom používaní vyškoleným odborníkom sú vedľajšie účinky zriedkavé. Niekedy – najmä po úvodnej liečbe – sa môže v ošetrovanej časti tela objaviť mierna svalová bolesť alebo pocit napätia. Ale toto takzvané počiatočné zhoršenie po chiropraktickej liečbe sa zvyčajne samo zlepší po jednom alebo dvoch dňoch.
Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa vyskytujú komplikácie, ako sú príznaky straty nervov (napr. znecitlivenie alebo paralýza), ak chiropraktik pracuje nesprávne. Ešte menej časté je poškodenie ciev v krčnej chrbtici pri jej chiropraktickej úprave. Poškodenie ciev môže viesť k tvorbe krvných zrazenín a tým k mŕtviciam.
Kedy nepoužívať chiropraktiku
Chiropraktik môže liečiť iba sťažnosti s funkčnou príčinou. To znamená, že chiropraktická liečba nemusí zlepšiť organické zmeny, ako je osteoartróza alebo herniácia platničiek, a v najhoršom prípade ich môže dokonca zhoršiť. Preto je dôležité vylúčiť takéto už existujúce stavy pred chiropraktickou liečbou.
Chiropraxe by sa tiež nemala používať v prípadoch akútneho poranenia alebo procesov, ktoré ničia kosť a/alebo spojivové tkanivo, ako sú rakovinové nádory, kostné metastázy, osteoporóza a kolagenóza (ochorenie spojivového tkaniva).
Chiropraktici by mali so ženami, ktoré sú tehotné, zaobchádzať opatrne. Všeobecne platí, že tehotné ženy by sa mali najskôr porozprávať so svojím lekárom alebo pôrodnou asistentkou predtým, ako vyhľadajú alternatívne lekárske metódy.
Koľko stojí liečba a kto tieto náklady znáša?
Chiropraktické ošetrenie panelovým lekárom s príslušným doškolením (chiropraktik) môže byť hradené zo zákonného zdravotného poistenia. Chiropraxickú liečbu súkromným lekárom si na druhej strane musia hradiť tí, ktorí sú zdravotne poistení zo zákona.
Väčšina súkromných zdravotných poisťovní pokrýva náklady na chiropraktickú terapiu, najmä ak liečbu vykonáva lekár vyškolený v chiropraxii.
V Rakúsku nie je chiropraktická liečba náležite vyškoleným lekárom alebo fyzioterapeutom hradená z verejného zdravotného poistenia. Súkromné zdravotné poistenie ho však často za určitých podmienok kryje.
To isté platí pre Nemecko a Rakúsko: Pred začatím liečby si overte vo svojej poisťovni, či a za akých podmienok pokryje náklady chiropraktika.
Chiroterapia: význam, vývoj, vymedzenie
Chiroterapia – čo to vlastne je? Pojem pochádza z gréčtiny a znamená „cvičiť rukami“. Chiroterapia teda podľa tejto definície znamená manuálnu terapiu zdravotných porúch (manuálna medicína).
Definícia Svetovej chiropraktickej asociácie je širšia. Chiropraxiu opisuje ako „zdravotnícku profesiu zaoberajúcu sa diagnostikou, liečbou a prevenciou porúch neuromuskuloskeletálneho systému a účinkami týchto porúch na celkové zdravie“.
Chiropraxe vznikla v Spojených štátoch, prvé chiropraktické metódy sa tam objavili v 1890. rokoch 1950. storočia. Približne do roku 1960 bola chiropraxia obmedzená na Severnú Ameriku a až v 1970. a XNUMX. rokoch XNUMX. storočia získala širšie uznanie a prijatie, a to aj v oblasti konvenčnej medicíny. Chiropraxia je dnes neoddeliteľnou súčasťou repertoáru medicínskych či liečebných diagnostických a liečebných metód v mnohých krajinách sveta.
Čo je chiropraktik?
Niekde svoje služby ponúkajú aj takzvaní chiropraktici. Títo majú za sebou (väčšinou v USA) niekoľkoročné vysokoškolské štúdium s následnou praktickou fázou v oblasti chiropraxe. V Nemecku však pre toto povolanie neexistuje žiadny právny základ, takže chiropraktici v tejto krajine môžu pôsobiť len ako nelekári.
Lekári môžu ponúkať chiroterapeutickú liečbu aj v Nemecku, ak absolvovali dodatočné školenie v „manuálnej medicíne“. Potom sa môžu nazývať chiroterapeutmi. Dodatočné školenia ponúkajú v Nemecku (a niektorých ďalších krajinách ako Rakúsko a Švajčiarsko) uznávané profesijné združenia. Končí sa vyšetrením pred lekárskym združením.
V Rakúsku môžu ako chiropraktici pracovať iba lekári a fyzioterapeuti s príslušným dodatočným vzdelaním.
Rozdiel medzi fyzioterapiou a chiropraxou
Fyzioterapia zahŕňa širokú škálu aktívnych a pasívnych liečebných metód, ako je pohybová terapia, elektroliečba, vodoliečba – a manuálna medicína (manuálna terapia). Chiropraxe je tiež manuálna liečebná metóda. V skutočnosti pojmy „manuálna medicína“; „chiropraxe“ a „chiropraktická terapia“ sa často používajú zameniteľne – okolo týchto pojmov je často zmätok.
Rozdiel medzi osteopatom a chiropraktikom
Osteopatia a chiropraktika sú si v niektorých aspektoch podobné – obe sú to manuálne metódy alternatívnej medicíny. Existujú však rozdiely v základnom prístupe:
Na druhej strane chiropraxe, ako je opísané na začiatku, pripisuje väčšinu fyzických ťažkostí subluxáciám, ako sú blokády stavcov, ktoré narúšajú prenos signálov nervovými dráhami.