Most (most) je ventrálne vyčnievajúci úsek mosta mozgový kmeň. Leží medzi stredným mozgom a dreňou.
Čo je most?
Most (z latinského „pons“) je časť v ľudskej podobe mozog, Spolu s mozoček, most je súčasťou zadný mozog (metencefalon). Dokonca aj zbežné preskúmanie mozog odhaľuje most ako dosť zreteľný zvýšený priečny výčnelok. Nachádza sa medzi stredným mozgom (mezencephalon) a dreňou (myelencephalon) a spolu s oboma v centrálnej časti mozgu. nervový systém tvorí mozgový kmeň z mozog.
Anatómia a štruktúra
Most je rozdelený na prednú časť - základňu (lat.: Pars basilaris pontis) - a zadnú časť - krytku mosta (lat.: Pars dorsalis pontis). V základni sú dve pozdĺžne vydutiny. Cez oba prechádza takzvaný pyramídový trakt (hlavná časť systému riadenia pohybu, tractus pyramidalis). V drážke v strede (lat. Sulcus basilaris) vedie arteria basilaris, ktorá je dôležitým prítokom pre prísun krv do mozgu. V priereze mozgu je zreteľne viditeľná spojovacia čiara oboch polovíc (raphe), ktorú križuje množstvo nervových vlákien. Trapézové teleso (lat.: Corpus trapezoideum) sa nachádza za priečnymi vláknami pontínovej bázy. Tvorí stanicu sluchovej dráhy (centrálna nervová časť sluchovej sústavy). Dorzálne, lebečne nervy VII (tvárový nerv) a VIII (lat.: vestibulocochlear nerv, vestibulárny nerv) vstúpiť na povrch mozgu pri chvostovej hrane mosta v uhle mozoček. VI lebečný nerv (lat.: Abducens nerv, zodpovedný za iné nervy pre pohyb očnej buľvy) vychádza z mostíka v sulcus bulbopontinus pri spodnej časti mostíka. The trigeminálny nerv (veľmi silný V lebečný nerv, „trojitý nerv“, sprostredkujúci hmatové vnemy v tvári a vnímanie vône)) vychádza alebo vstupuje bočne pri moste. Časť dna kosoštvorcovej fossy (lat. Fossa rhomboidea) tvorí dorzálny uzáver mostíkového uzáveru, a teda 4. komory (dutina naplnená mozgovou tekutinou). Prostredníctvom stredného cerebelárneho stopky (lat.: Pedunculus cerebelli medius) je spojenie s mozoček je založená na oboch stranách.
Funkcia a úlohy
Most tvorí priechod pre všetky trakty, ktoré spájajú centrálne oblasti nervový systém umiestnené pred a za ním, a to medzi oblasťami mozgu a s miecha. Biela hmota mosta obsahuje okrem týchto pozdĺžnych vlákien vlákien (latinsky: fibrae pontis longitudinales) silné útvary priečnych vlákien (latinsky: fibrae pontis transversae). Tieto spájajú mostík s mozočkom. Trakty spájajúce dve časti metencefalónu pochádzajú z takzvaných mostných jadier (lat.: Nuclei pontis), ktoré sa považujú za spínacie stanice. Prostredníctvom týchto hlavne kortikálnych oblastí v mozog kôra je spojená s mozočkom (zvyčajne skrížená). Jadrá mostíka (mediátory výbežkov z mozgovej kôry a kontralaterálnej mozgovej kôry) sa silno rozvinú. Zapustené do pontinovej formácie reticularis (rozsiahla, difúzna neurónová sieť v mozgový kmeň), jadrá motorického pôvodu niekoľkých nervy mozgu (napr. nucleus motorius nervi trigemini, nucleus nervi abducentis a nucleus motorius nervi facialis) ležia okrem iného v mostíku. Pons je považovaný za regulačné stredisko pre obeh a dýchanie. Poskytuje tiež funkciu sluchu a tiež klávesy.
Choroby
Typické ochorenia mosta zahŕňajú centrálnu pontinnú myelinolýzu (ZPM), Millard-Gublerov syndróm (tzv. Mostíkový syndróm) a nádory. Centrálna pontínová myelinolýza je neurologické ochorenie. Zahŕňa poškodenie plášťa nervových vlákien v mostíku. Táto choroba je spôsobená, keď je neobvykle nízka sodík hladina (hyponatrémia) v tele sa koriguje príliš rýchlo. Extrapontínová myelinolýza je zvláštna forma ZPM, pri ktorej dochádza k demyelinácii v mozočku, v blízkosti komôr, v bazálna uzlina, v tyčinkách a vo vnútornej kapsule. Obe formy ZPM sa považujú za osmotické demyelinizačné ochorenia, ktoré sa môžu vyskytnúť aj súčasne. Diéty s nízkym obsahom soli kombinované s vysokou úrovňou pitia (napr podvýživa a anorexia), vedľajšie účinky liekov ako napr diuretiká or karbamazepín), hormonálne poruchy (napr. Schwartz-Bartterov syndróm, syndróm centrálneho úbytku soli), tzv.voda intoxikácia “(napr. v prípade poruchy infúzna terapia or utopenia nehody) a alkoholizmus môže spustiť hyponatriémiu a tým aj ZPM. Millard-Gublerov syndróm je takzvaný mostíkový syndróm, pri ktorom dochádza k obehovým poruchám v oblasti mostného chodidla (pars basilaris pontis) (napr. V dôsledku mŕtvica). Ďalej sa môžu vyskytnúť takzvané laterálne a paramediánske mostné syndrómy. Existujú aj syndrómy mostného prístrešku. Syndrómy laterálneho mostíka sú zvyčajne výsledkom occlusion arteriae circumferentes breves a poškodzuje bočný pedunculus cerebellaris medius (rameno mosta) na jednej strane. Medzi príznaky syndrómov laterálneho mostíka patrí zhoršený pohyb a vnímanie. Paramediánske mostné syndrómy - známe tiež ako syndrómy mosta - chodidlo - sú výsledkom occlusion z vetiev bazila tepna a môžu sa prejavovať príznakmi ako spastická hemiplegia. Pri syndrómoch mostíkových uzáverov sa v dôsledku deficitu lebečných nervov vyskytuje porucha sluchu, paralýza pohľadu, senzorická paralýza alebo cerebelárna ataxia (narušenie pohybových vzorcov). Nádor v oblasti mosta môže viesť k poškodeniu mozgového kmeňa. Príznaky takéhoto nádoru môžu zahŕňať škúlenie očí, ochrnutie tvárový nerv (ovisnutie jednej polovice tváre), poruchy smeru pohľadu, nepravidelné dýchanie, strata dobrovoľnej motorickej činnosti (okrem očí a očné viečko pohyby), alebo ochrnutie oboch rúk a oboch nôh (úplné paraplégia). Môže byť tiež narušený sluch; ďalej môžu nastať poruchy vedomia.
