Prvé zmienky o aromaterapii pochádzajú zo starovekého Egypta, kde sa už okolo roku 4000 pred naším letopočtom extrahovali éterické oleje z cédrového dreva. V Európe sa od 13. storočia ropa primárne vyrábala z rozmarín a vo Francúzsku, v čase kráľa Slnka, bolo známych už viac ako 60 esencií. S pokrokom v chémii v 19. storočí bolo možné esencie analyzovať presnejšie a nakoniec ich synteticky vyrobiť.
Tieto produkty môžu iba neúplne napodobňovať prírodné oleje, a preto sa nepoužívajú v modernej aromaterapii. Esenciálne oleje sa nachádzajú prakticky vo všetkých rastlinách, ale iba niektoré obsahujú terapeuticky účinné oleje v dostatočnom množstve. Získavajú sa parnou destiláciou alebo lisovaním za studena.
Ide hlavne o terpény, ktoré súvisia s éterom, alkoholmi a aldehydmi. Svoj efekt odvíjajú prostredníctvom zmyslu pre vôňa, cez pokožku vtieraním, obkladmi alebo kúpeľmi a niektoré z nich sú vhodné na vnútorné použitie. Oleje, ktoré sú vhodné na aromaterapiu, musia byť vždy 100% čisté prírodné éterické oleje!
Nepoužívajú sa žiadne „prírodne identické“ a syntetické vonné oleje. Na prvý pohľad sa zdá, že aromaterapia je iba jednou z variantov bylinná medicína (fytoterapia), v ktorej sa namiesto liečivých rastlín používajú éterické oleje z nich. Obhajcovia aromaterapie však znovu a znovu zdôrazňujú, že ide o nezávislú liečebnú metódu, ktorá funguje hlavne na „jemnej úrovni“.
Vedú tak k duševnej a duchovnej harmónii, ktorá sa prenáša aj do tela. Pri vedeckých metódach sa tento účinok nedá presne preukázať. Isté však je, že aromatické látky absorbované cez nos ovplyvňovať limbického systému v mozog, ktorý je zodpovedný za emocionálny a inštinktívny život a funkcie orgánov s ním spojené.
Vegetatívny nervový systém a hormonálne funkcie sú ovplyvnené. Aromatické látky môžu mať vplyv na telo, myseľ i dušu. Jednotlivé éterické oleje majú tiež špeciálne účinky, z ktorých niektoré zostávajú miestne.
Patrí sem predovšetkým úľava od katarov z dýchacie cesty a z reumatických a bolesť nervu, ako aj stimuláciu tráviacej funkcie a krv obeh. Podľa zloženia môžu mať relaxačné, stimulačné a vyrovnávajúce účinky. Rôzne esencie majú dezinfekčné a antibiotické účinky.
Éterické oleje sa nanášajú interne a / alebo externe podľa pokynov na použitie alebo lekárskeho predpisu. Pri správnom použití sú zvyčajne dobre znášané. Vedľajšie účinky sa môžu vyskytnúť, ak je dávka príliš vysoká vo forme podráždenia pokožky, dýchacích a zažívacích ciest alebo ako alergická reakcia na určité aromatické látky.
Éterické oleje sa nekombinujú s vodou. Pri niektorých spôsoboch nanášania sa musia pred pridaním do vody najskôr zmiešať s emulgátorom. Vhodné emulgátory sú med, liečivá zem, mlieko, srvátka a smotana.
