Alergie u detí

úvod

Alergie u detí sú čoraz bežnejšie. Asi každé piate dieťa má alergiu a tendencia stúpa. Najčastejšie detstva alergie sú na peľ, roztoče, zvieratá vlasy a určité potraviny.

Definícia

Pri alergii telo nadmerne reaguje na určitú látku - alergén. Pretože alergén je v skutočnosti látka, ktorá je pre organizmus neškodná, nadmerná imunitná odpoveď nie je dostatočná. Raz imunitný systém reagoval nadmerne na alergén, „pamätá“ si túto reakciu zakaždým, keď príde do styku s alergénom, a automaticky ju spustí.

V poriadku pre alergická reakcia aby došlo, musela sa predtým uskutočniť takzvaná senzibilizácia. Počas tejto senzibilizácie prichádza telo prvýkrát do kontaktu s alergénom, rozpozná ho ako škodlivý a reaguje nadmernou imunitnou reakciou. To vedie k tvorbe alergických špecifických protilátky ktoré sa viažu na určité bunky.

Počas senzibilizácie došlo k an alergická reakcia zatiaľ nedochádza, ale až pri druhom kontakte s alergénom. Pri druhom kontakte sa potom môže alergén naviazať na bunkovú väzbu protilátky. Bunky potom uvoľňujú rôzne látky, ktoré spôsobujú príznaky alergie.

Príčiny

Pri vývoji alergií hrá úlohu genetická zložka. Ak má jeden z rodičov alebo dokonca obaja rodičia jednu alebo viac alergií, výrazne sa zvyšuje riziko, že sa u nich vyvinie alergia. Ak je ovplyvnený iba jeden rodič, riziko pre dieťa je 30%.

Ak majú obaja rodičia alergiu, riziko je zodpovedajúcim spôsobom vyššie, a to 80%. Výskum ukázal, že u detí sa častejšie objavujú alergie, ktoré sa vyskytujú neskoro alebo majú malý kontakt s inými deťmi alebo prírodou. Prostredníctvom kontaktu s klíčky a patogény imunitný systém učí sa ich odraziť.

Prílišná hygiena preto nemusí byť nevyhnutne prospešná vývoj dieťaťa. Štatisticky vzaté, „mestské deti“ trpia alergiami častejšie ako deti na vidieku. Ochrannými faktormi sú preto napríklad dochádzka do jaslí alebo materská škola alebo prítomnosť súrodencov.

Zaobchádzanie so zvieratami je tiež ochranné. Dojčenie a očkovanie detí tiež chráni pred alergiami. Rizikový faktor pre vznik alergie je však pasívny fajčenie. Rodičia by sa teda určite mali vyhnúť fajčenie v blízkosti ich detí.

Diagnóza

Ak príznaky (pozri: Príznaky alergie) a povaha výskytu naznačujú, že dieťa má alergické ochorenie, je možné vykonať rôzne vyšetrenia. Často ich môže vykonať pediatr, alternatívne dermatológovia alebo špeciálni alergológovia. Alergické testy sa zvyčajne vykonávajú u detí od troch rokov, pretože imunitný systém batoliat ešte nie je dostatočne zrelý na to, aby správne reagoval na testy.

Spravidla sa jedná o tzv prick test sa používa. Deti by na tento test nemali byť príliš malé, pretože test môže byť nepríjemný a deti musia pol hodiny sedieť na mieste. Pri skúške sa na strane flexie urobia malé vpichy kože predlaktie pomocou drevenej lancety, ktoré sú vnímané ako malé vpichy.

Na tieto vpichy sa nanášajú rôzne látky, ktoré môžu vyvolať alergiu. Ak je alergia prítomná, mala by sa do niekoľkých minút vyskytnúť lokálna kožná reakcia so začervenaním a ranami. Sila kožnej reakcie môže zhruba naznačovať silu základnej alergie.

S prick testsa dajú zistiť alergie na okamžitý typ (alergia typu I). Najmä kontaktné alergie nevedú k alergická reakcia do niekoľkých minút. Príznaky sa tu vyvíjajú v priebehu niekoľkých hodín až dní.

Jeden hovorí o reakcii typu IV, alergii na oneskorený / neskorý typ. V takom prípade je možné vykonať epikutánny test ako a doplnok. Na to sa alergény nanášajú na chrbát a zakrývajú sa špeciálnym omietka.

Po 24 až 48 hodinách sa vykoná lekárska kontrola možnej alergickej kožnej reakcie. Okrem dvoch bežných testov na alergiu, a krv možno tiež použiť na zistenie testu protilátky ktoré sa vyvinú v priebehu alergickej reakcie (imunoglobulín E). Ak je tento test pozitívny, príčinou je s najväčšou pravdepodobnosťou alergia na existujúce príznaky. Provokačné testy s pravdepodobným vyvolávajúcim alergénom v zmysle vystavenia dieťaťu, ako je napríklad jedlo, sa u detí spravidla nevykonávajú kvôli možným vedľajším účinkom.