Úlohy hormónov Hormóny

Úlohy hormónov

Hormóny sú nosnými látkami v tele. Vyrábajú ich rôzne orgány (napríklad štítna žľaza, nadobličky, semenníky or vaječníky) a prepustený do krv. Týmto spôsobom sa distribuujú do všetkých oblastí tela.

Rôzne bunky nášho organizmu majú rôzne receptory, na ktoré sú špeciálne hormóny sa môžu viazať a tak prenášať signály. Týmto spôsobom sa napríklad reguluje cirkulácia alebo metabolizmus. Niektoré hormóny majú tiež vplyv na naše mozog a ovplyvňuje naše správanie a naše vnímanie. Niektoré hormóny sa dokonca nachádzajú iba v nervový systém a sprostredkovať prenos informácií z jednej bunky do druhej pri tzv synapsie.

a) Bunkové povrchové receptory: Po hormónoch patriacich ku glykoproteínom, peptidom alebo katecholamíny sa naviazali na svoj špecifický bunkový povrchový receptor, prebieha v bunke jedna za druhou množstvo rôznych reakcií. Tento proces je známy ako signalizačná kaskáda. Látky, ktoré sa podieľajú na tejto kaskáde, sa nazývajú „druhí poslovia“, analogicky s hormónmi, ktorí sa nazývajú „prví poslovia“.

Atómové číslo (prvé / druhé) sa týka sekvencie signálneho reťazca. Na začiatku sú prví poslovia hormóny, druhí poslovia nasledujú s oneskorením. Medzi druhých poslov patria menšie molekuly, ako napríklad cAMP (cyklický adenozínmonofosofát), cGMP (cyklický guanozínmonofosfát), IP3 (inozitoltrifosfát), DAG (diacylglycerol) a vápnik (Ca).

Signálna dráha hormónu sprostredkovaná cAMP vyžaduje zapojenie takzvaných G-proteíny spojený s receptorom. G-proteíny Skladajú sa z troch podjednotiek (alfa, beta, gama), ktoré majú viazaný GDP (guanozín difosfát). Keď dôjde k väzbe na hormonálne receptory, GDP sa zmení na GTP (guanozín trifosfát) a komplex G-proteínu sa rozpadne.

Podľa toho, či sú stimulačné (aktivačné) alebo inhibičné (inhibujúce) G-proteíny, podjednotka teraz aktivuje alebo inhibuje enzým nazývaný adenylyl cykláza. Po aktivácii cykláza produkuje cAMP; ak je inhibovaná, k tejto reakcii nedochádza. Samotný cAMP pokračuje v signálnej kaskáde iniciovanej hormónom stimuláciou iného enzýmu, proteínkinázy A (PKA).

Táto kináza je schopná pripojiť fosfátové zvyšky k substrátom (fosforylácia), a tým iniciovať aktiváciu alebo inhibíciu po smere enzýmy. Celkovo je signálna kaskáda mnohonásobne zosilnená: hormonálna molekula aktivuje cyklázu, ktorá - keď pôsobí ako stimulátor - produkuje niekoľko molekúl cAMP, z ktorých každá aktivuje niekoľko proteínkináz A. Tento reakčný reťazec je ukončený agregáciou Komplex G-proteín po rozklade GTP na GDP a enzymatickou inaktiváciou cAMP fosfodiesterázou.

Látky zmenené fosfátovými zvyškami sa uvoľňujú z pripojeného fosfátu pomocou fosfatáz a dostávajú sa tak do pôvodného stavu. Druhý posol IP3 a DAG sa generujú súčasne. Hormóny aktivujúce túto cestu sa viažu na receptor spojený s Gq-proteínom.

Tento G-proteín, ktorý sa tiež skladá z troch podjednotiek, aktivuje enzým fosfolipázy C-beta (PLC-beta) po väzbe na hormonálny receptor, ktorý sa štiepi bunková membrána IP3 a DAG. IP3 pôsobí na bunku vápnik sa ukladá uvoľňovaním vápnika, ktorý obsahuje, čo zase iniciuje ďalšie reakčné kroky. DAG má aktivačný účinok na enzým proteínkinázu C (PKC), ktorý poskytuje rôzne substráty fosfátovými zvyškami.

Tento reakčný reťazec je tiež charakterizovaný zosilnením kaskády. Koniec tejto signálnej kaskády sa dosiahne samodeaktiváciou G-proteínu, degradáciou IP3 a pomocou fosfatáz. b) Intracelulárne receptory: steroidné hormóny, kalcitriol a hormóny štítnej žľazy majú receptory umiestnené v bunke (intracelulárne receptory).

Receptor steroidných hormónov je prítomný v inaktivovanej forme, pretože ide o takzvané teplo šok proteín (HSP) je viazaný. Po naviazaní hormónov sa tieto HSP štiepia, aby do nich mohol migrovať komplex hormón-receptor bunkové jadro. Tam je umožnené alebo zabránené čítanie určitých génov, takže je aktivovaná alebo inhibovaná tvorba proteínov (génových produktov).

kalcitriol a hormóny štítnej žľazy sa viažu na hormonálne receptory, ktoré sa už nachádzajú v bunkové jadro a sú transkripčné faktory. To znamená, že iniciujú čítanie génov a tým tvorbu proteínov. Hormóny sú integrované do takzvaných hormonálnych regulačných slučiek, ktoré riadia ich tvorbu a uvoľňovanie.

Dôležitým princípom v tejto súvislosti je negatívna spätná väzba hormónov. Spätná väzba znamená, že odpoveď (signál) spustená hormónom sa vedie späť do bunky uvoľňujúcej hormón (generátor signálu). Negatívna spätná väzba znamená, že keď je daný signál, generátor signálu uvoľňuje menej hormónov, a tým je oslabený hormonálny reťazec. Ďalej je veľkosť hormonálnej žľazy ovplyvnená obvodmi hormonálnej kontroly a je tak prispôsobená požiadavkám.

To sa deje reguláciou počtu buniek a ich rastu. Ak sa počet buniek zvýši, hovorí sa tomu hyperplázia, klesá ako hypoplázia. Výsledkom zvýšeného rastu buniek je hypertrofia, zatiaľ čo zmenšenie buniek vedie k hypotrofii.

hypotalamus- hypofýza je dôležitý obvod hormonálnej kontroly. The hypotalamus predstavuje súčasť mozogsa hypofýzy je hypofýza, ktorá sa delí na predný lalok (adenohypofýza) a zadný lalok (neurohypofýza). Nervové podnety centrálnej nervový systém dosiahnuť hypotalamus ako „rozvádzač“.

Hypotalamus zase rozvíja svoj účinok na hypofýzy prostredníctvom liberínu (uvoľňujúce hormóny) a statínu (hormóny inhibujúce uvoľňovanie). Liberín stimuluje uvoľňovanie hormónov hypofýzy, statíny ich inhibujú. Následne sa hormóny uvoľňujú priamo zo zadného laloku hypofýzy.

Predný lalok hypofýzy uvoľňuje svoje posolské látky do krv, ktoré potom cestujú krvným obehom do periférneho koncového orgánu, kde sa vylučuje zodpovedajúci hormón. Pre každý hormón existuje špecifický liberín, statín a hypofýza. Hormóny zadného laloku hypofýzy sú liberín a statín hypotalamu a následné hormóny predného laloku hypofýzy sú liberín a statín: Cesta hormónov začína v hypotalame, ktorého liberíny pôsobia na hypofýza.

„Medziproduktové hormóny“, ktoré sa tam produkujú, sa dostanú do miesta tvorby periférnych hormónov, ktoré produkuje „konečné hormóny“. Takýmito periférnymi miestami tvorby hormónov sú napríklad štítna žľazasa vaječníky alebo nadobličková kôra. Medzi „konečné hormóny“ patrí hormóny štítnej žľazy T3 a T4, estrogény alebo minerálne kortikoidy kôry nadobličiek.

Na rozdiel od cesty opísanej vyššie existujú aj hormóny nezávislé od tejto osi hypotalamus-hypofýza, ktoré podliehajú rôznym regulačným obvodom. Tie obsahujú:

• ADH = antidiuretický hormón
• oxytocín
• Hormón uvoľňujúci gonadotropín (Gn-RH)? Luteinizačný hormón stimulujúci folikuly (FSH) (LH)
• Hormóny uvoľňujúce tyreotropín (TRH)?

  ProlaktínStimulačný hormón štítnej žľazy (TSH)

• Somatostatín? inhibuje prolaktínTSHGHACTH
• Rastové hormóny uvoľňujúce hormóny (GH-RH)? Rastový hormón (GH = rastový hormón)
• Hormóny uvoľňujúce kortikotropín (CRH)? Adrenokortikotropný hormón (ACTH)
• Dopamín? inhibuje Gn-RHprolaktín
• Hormóny pankreasu: inzulín, glukagón, somatostatín
• Hormóny obličiek: kalcitriol, erytropoetín
• Hormóny prištítnej žľazy: Paratyroidný hormón
• Ďalšie hormóny štítnej žľazy: kalcitonín
• Hormóny pečene: angiotenzín
• Hormóny drene nadobličiek: adrenalín, noradrenalín (katecholamíny)
• Hormón kôry nadobličiek: Aldosterón
• Hormóny zažívacieho traktu
• Atriopeptín = predsieňový natriuretický hormón svalových buniek predsiení
• Melatonín epifýzy (epifýza)